Historický kalendár - 28. januára

28. januára

1547 -- vo Westmistri zomrel anglický kráľ Henrich VIII., z rodu Tudorovcov. Po konflikte s pápežom odtrhol cirkev v krajine od katolíckej, vyhlásil nezávislú reformovanú anglikánsku cirkev a stal sa jej hlavou. Preslávil sa svojimi šiestimi manželkami, z ktorých dal dve popraviť. Otec kráľovnej Alžbety I. Narodil sa 28. júna 1491 v Greenwich.

1891 -- v bani Mount Pleasant v Pennsylvánii zahynulo pri nešťastí 100 slovenských baníkov.

1820 -- objavili ruskí moreplavci kapitán Faddej Bellingshausen a poručík Michail Lazarev nový kontinent - Antarktídu, no zamrznuté more im zabránilo vystúpiť na breh, čo dokázal až r. 1895 nórsky prírodovedec Carsten Borchgrevink.

1910 -- v Mladej Boleslavi sa narodila česká filmová a divadelná herečka Adina Mandlová. Účinkovala vo filmových komédiách: Život je pes, Ať žije nebožtík, Mravnost nade vše, Cech panen kutnohorských, Kristián, Hotel Modrá hvězda, Ducháček to zařídí, Katakomby i v psychologických drámach: Panenství, Kouzelný dům, Noční motýl. V r. 1945 bola väznená za údajné styky s okupantmi, v r. 1948 sa odsťahovala do Anglicka. Žila aj na Malte, jej pamäti Dneska už se tomu směju vydal Josef Škvorecký v 68 Publishers. Zomrela 16. júna 1991 v Příbrami.

1922 -- v Kremnici sa narodila historička a archivárka Darina Lehotská. V r. 1945-55 pracovala v Archíve mesta Bratislava, bola docentkou Katedry československých dejín a archívnictva FF UK v Bratislave. Autorka významných prác z regionálnych dejín: Diela: Dejiny Pezinka, Dejiny Modry, zostavovateľka Dejín Bratislavy. Zaoberala sa aj pomocnými vedami historickými, hlavne diplomatikou: Príručka diplomatiky. Zomrela 12. februára 1990 v Bratislave.

1930 -- zomrela česká operná speváčka (soprán) Ema Destinnová, vl. m. Emelie Pavlína Kittlová. Svetový úspech dosiahla na scénach v Berlíne, v Covent Garden v Londýne a tiež v Metropolitnej opere v New Yorku. Čestná členka Národného divadla v Prahe (1908), vynikla v dielach B. Smetanu, R. Straussa, G. Pucciniho, R. Wagnera, G. Verdiho a A. Thomasa. Napísala romány: Dr. Casanova, V stínu modré růže. Narodila sa 26. februára 1878.

1939 -- zomrel írsky básnik, dramatik a prozaik píšuci po anglicky William Butler Yeats. Bol vodcom írskeho národného obrodenia v r. 1890-1920. Básnické zbierky: Veža a Točité schodisko a iné básne sú postavené na tradičnej, často mystickej symbolike. Najvýznamnejšou prózou je symbolická Vízia. Írsky folklór a ústne tradície inšpirovali súbor próz: Keltský súmrak a tiež mnohé z 32 hier, napr. Kňažná Kathleen, Deirdre. Predstavenia týchto hier na scéne dublinského národného divadla, ktoré Yeats založil, mali zásadný význam pre rast írskeho národného vedomia. Nositeľ Nobelovej ceny za literatúru (1923). Narodil sa 13. júna 1865.

1975 -- zomrel v Prahe čs. komunistický a štátny činiteľ Antonín Novotný. Od r. 1921 bol členom KSČ. V r. 1941-45 bol väznený v koncentračnom tábore Mauthausen. V r. 1945-51 vedúci tajomník krajského výboru KSČ v Prahe, 1946-68 člen ÚV KSČ. V r. 1948-57 poslanec Národného zhromaždenia, v r. 1953 podpredseda vlády, od 19. 11. 1957 do 22. 3. 1968 čs. prezident, 1959-68 predseda ÚV Národného frontu. Podieľal sa na nezákonnostiach v 50. rokoch a až do začiatku 60. rokov brzdil revíziu politických procesov i rehabilitácie. Svojimi dogmatickými a subjektivistickými postojmi prispel k vyhroteniu rozporov vo vnútri vládnucej garnitúry, ostré spory mal najmä so slovenskou reprezentáciou. V r. 1967-68 bol veľmi kritizovaný, najprv vo vedení KSČ, na jar 1968 tiež širokou verejnosťou. 5. 1. 1968 odstúpil z funkcie prvého tajomníka ÚV KSČ, 22. 3. 1968 i z úradu prezidenta republiky; v apríli-máji 1968 bol zbavený všetkých ostatných funkcií

a odišiel z politického života. Narodil sa 10. decembra 1904.

1977 -- v Národnom divadle v Prahe predstavitelia kultúrneho života podpísali vyhlásenie - antichartu, ktorým sa dištancovali od Charty 77. Medzi účastníkmi boli významné osobnosti kultúry - národní a zaslúžilí umelci, ktorí buď z obáv pred represiami, alebo zmanipulovaní organizátormi aktívu, bez toho, aby si mohli prečítať text Charty 77, podpísali toto vyhlásenie. Niektorí dodatočne svoj podpis odvolali, napr. Jan Werich. Anticharta mala odstrašiť obyvateľov ČSSR od styku s Chartou 77 a jej signatárov izolovať. Do značnej miery sa jej to podarilo.