BRATISLAVA. Asociácia nemocníc Slovenska (ANS) je pripravená obrátiť sa na Ústavný súd SR v prípade, že sa nenájde riešenie na dofinancovanie rezortu zdravotníctva.
Len ANS potrebuje na pokrytie nákladov na sociálny balíček a rekreačné poukazy 17 miliónov eur.
Sú pripravení obrátiť sa na Ústavný súd
V stredu o tom na tlačovej konferencii informoval prezident ANS Marián Petko.
"V prípade, že sa do 15. mája nenájde riešenie pre zabezpečenie dofinancovania rezortu zdravotníctva, Rada ANS požiada advokátsku kanceláriu o posúdenie možnosti podania podnetu na Ústavný súd SR za účelom preskúmania, či zákony zavádzajúce zvýšené náklady bez dodatočného finančného krytia sú v súlade s Ústavou SR," uviedol Petko s tým, že pre nemocnice združené v ANS je neprijateľné, že dve zdravotné poisťovne nevedia pokryť chýbajúce financie.
Viceprezident ANS Igor Pramuk zdôraznil, že ide o peniaze, ktoré zodpovední už prisľúbili.
Zákonné nároky prijaté Národnou radou SR v oblasti tzv. sociálneho balíčka si voči zamestnancom musí ANS začať plniť od 1. mája.
Rekreačné poukazy sú účinné už od začiatku roka. Z výsledkov hospodárenia v prvom kvartáli roku 2019 podľa ANS vykázali Všeobecná zdravotná poisťovňa (VšZP) a zdravotná poisťovňa Dôvera stratu.
"Je zjavné, že systém je potrebné urýchlene dofinancovať," zdôraznil Petko s tým, že podľa odhadov ANS je potrebných približne 150 miliónov eur na dofinancovanie celého zdravotníckeho sektoru.
Niektoré nemocnice nesúhlasia
Ako dodal, niektoré nemocnice združené v ANS nie sú ochotné pristúpiť na podmienky VšZP, preto sú pripravené koncom apríla štátnej zdravotnej poisťovni zmluvy vypovedať.
"Čo sa týka zdravotnej poisťovne Dôvera, tam boli rozdielne názory medzi členmi ANS. Niektorí súhlasia s dodatkami a tvrdia, že im to pokryje sociálny balíček. Iní však nie. Zároveň konštatujú aj nemocnice, aj zdravotná poisťovňa, že to vôbec nepokýva dovolenky," informoval Petko.
Podľa jeho slov preto niektoré nemocnice nepodpíšu dodatky k zmluvám.
Nemocnice združené v ANS sa nateraz dohodli len so zdravotnou poisťovňou Union.
"My nechceme, aby sa tento problém dotkol pacienta. Pacient za to nemôže a my ho nemôžeme brať ako rukojemníka. Preto sa to snažíme riešiť na tej úrovni, kde sa to riešiť má," zdôraznil šéf asociácie združujúcej 75 súkromných nemocníc. Ak však nedôjde k doplneniu chýbajúcich finančných zdrojov, niektoré nemocnice budú musieť prejsť do režimu poskytovania akútnej zdravotnej starostlivosti.
Kvôli dofinancovaniu rezortu zdravotníctva sa 29. apríla má stretnúť mimoriadna odvetvová tripartita. Ministerstvo zdravotníctva SR pre TASR potvrdilo, že o dofinancovaní rezortu aktuálne stále rokuje s ministerstvom financií.
Cigániková: Najviac míňajú štátne nemocnice
Najviac sa v rámci rezortu zdravotníctva míňa v štátnych nemocniciach. Tvrdí to členka Výboru Národnej rady Slovenskej republiky (NR SR) pre zdravotníctvo Jana Cigániková (SaS).
Reagovala tak na tvrdenia Asociácie nemocníc Slovenska (ANS), ktoré v stredu avizovali, že niektoré nemocnice kvôli chýbajúcim financiám na pokrytie sociálnych balíčkov a rekreačných poukazov budú musieť vypovedať koncom apríla zmluvy so štátnou Všeobecnou zdravotnou poisťovňou (VšZP).
Štát by mal podľa poslankyne platbu za svojich poistencov zvýšiť v tom prípade, keď sa prijmú legislatívne zmeny, ktoré negatívne ovplyvnia hospodárenie poskytovateľov zdravotnej starostlivosti.
To sa však podľa nej doposiaľ nestalo.
"Súhrnná implementačná správa, ktorá vyšla nedávno, hovorí o tom, že sú ešte rezervy v rezorte ministerky zdravotníctva, na ktorých by vedela ušetriť nejaké peniaze... Štátne nemocnice nakupujú podľa tejto správy špecializovaný zdravotnícky materiál, takisto lieky výrazne drahšie ako súkromné nemocnice. Takisto diagnostiku obstarávajú výrazne drahšie a zároveň medzi sebou veľmi rozdielne, čo hovorí o tom, že Útvar pre riadenie podriadených organizácií reálne nefunguje," povedala opozičná poslankyňa.
Podľa Cigánikovej by vedela financie ušetriť aj revízia úhrad liekov. Zdroje na dofinancovanie sektora by sa podľa jej slov mohli nájsť napríklad aj v schválenej rezerve na legislatívne a iné zmeny, kde by malo byť k dispozícii približne 65 miliónov eur.
Rovnako hovorila aj o rezerve na investičné projekty, ktorá by mohla priniesť 53 miliónov eur. Pomôcť by mohla aj rezerva na rýchlejšiu realizáciu a väčší počet projektov v rámci eurofondov, kde by malo byť okolo 200 miliónov eur.
