BRATISLAVA. Bezprostredne po požiari hradu Krásna Hôrka v roku 2012 začali experti v oblasti protipožiarnej ochrany preverovať, ako bol hrad chránený a či by sa podobným spôsobom nemali pozrieť aj na ostatné významné kultúrne pamiatky.
Už prvotné informácie z vyšetrovania hovorili, že okolie hradu bolo husto zarastené a cez suchý porast sa pritom plamene rozšírili na strechu hradu. Dnes ho už preventívne spásajú ovce.
„Nedá sa povedať, že pamiatky na Slovensku sú dostatočne zabezpečené pred požiarmi,“ povedal asi rok po požiari Slavomír Katkin, námestník generálneho riaditeľa Pamiatkového úradu.
Po požiari v Krásnej Hôrke začal celoslovenský audit slovenských kultúrnych pamiatok, ktorí hasiči robili do roku 2017. Mal by pomôcť zabrániť tomu, čo sa stalo s katedrálou Notre-Dame minulý týždeň k v Paríži.

Zverejnená je správa z Trenčianskeho hradu, ktorá napríklad odhalila, že v celom hrade bol len jeden hlásič požiaru.
Experti pritom priznávajú, že riešiť protipožiarnu ochranu pamiatok je niekedy zložité, pretože požiarne zariadenia sú škaredé a v prípade hradov je problémom aj neprístupný terén.
Špecificky protipožiarnu ochranu pamiatok v súčasnosti nerieši žiaden zákon. Hasiči však zároveň tvrdia, že hasenie pamiatok pravidelne trénujú a vycvičení by mali byť aj zamestnanci konkrétnych pamiatok.
Čo našli experti pri Notre-Dame
Práve Notre-Dame je ukážkou, aké ťažké je chrániť a hasiť historické pamiatky. Hoci vyšetrovanie sa len začalo, experti si už teraz všimli niekoľko problémov.