SME
Nedeľa, 8. december, 2019 | Meniny má Marína
PRÍBEHY PAMÄTNÍKOV OD POST BELLUM

Vraj prezradil štátne tajomstvo: Vraveli mi, že z basy sa živý nedostanem

Producenta Turňu pri vyšetrovaní týrali.

František TurňaFrantišek Turňa(Zdroj: Archív pamätníka)

František Turňa sa narodil v roku 1963 v Brezne. Jeho mama bola učiteľka, otec vedúci pracovník a vysoký komunistický funkcionár. František neprežil veľmi šťastné detstvo, otec sa správal voči svojej rodine násilnicky.

Nakoniec, keď mal František 15 rokov, sa rodičia rozviedli. Pamätá si, že predtým sa neustále sťahovali z miesta na miesto, kým sa neusadili v Bratislave.

Článok pokračuje pod video reklamou

Povahou proti všetkým

Na základnej škole bol v pionierskej organizácii, no na gymnáziu už do Socialistického zväzu mládeže nevstúpil, hoci to bolo povinné. „Nebudem dnes tvrdiť, že som bol uvedomelý. To bolo povahou - byť proti všetkým. Všetci chodili na schôdze iba ja som nemusel.”

Na gymnáziu sa Františka na členstvo nikto nepýtal. Byť členom nejakého

socialistického spolku bola samozrejmosť a nikoho ani len nenapadlo, že to môže byť inak. Po gymnáziu sa František prihlásil na Vysokú školu ekonomickú, no úspešne ukončil iba prvý ročník. Keď sa nezúčastnil letnej pracovnej brigády, profesori prišli na to, že nie je nikde politicky organizovaný, a teda mu nemohli účasť na brigáde nijako nariadiť. Pri nástupe do druhého ročníka mu ale profesor marxizmu-leninizmu povedal, že cez jeho skúšku neprejde.

František si z toho ťažkú hlavu ale nerobil. Spolu s kamarátom a spolubývajúcim Alexejom, ktorého matka emigrovala do Ameriky, sa rozhodli, že začnú v socialistickom Československu podnikať a predávali všetko, čo sa dalo.

„Raz sme našli klbko zvláštneho kovu, ktoré sme odniesli do Štátnej skúšobne vzácnych kovov v Prahe. Keď sme prišli do Bratislavy, tak nás rovno zo stanice zobrali ku Dvom levom na policajnú stanicu. Išlo o platinu, ktorú sme našli. To bolo prvé nepríjemné stretnutie s režimom.”

Po vyhodení zo školy, musel František nastúpiť do roboty. Zamestnal sa ako asistent produkcie vo Filmových ateliéroch na Kolibe. Odvtedy je pri filme, kde prešiel rôznymi funkciami. Ako tvrdí: „To nie je robota, to je štýl života.”

Načítavám video...

Ako živé terče

V roku 1984 musel nastúpiť na vojenskú službu do mesta Hranice na Morave do Poddôstojníckej školy pre raketové vojsko, kde nakoniec skončil ako inštruktor. Problém však nastal po roku a pol. Brat, ktorý je od pamätníka mladší o tri roky a nemal s ním žiadny kontakt, emigroval v roku 1985 s priateľkou do Spojených štátov.

Prečítajte si tiež: Pomáhala väzňom v Jáchymove. Do jedného sa zaľúbila a vydala sa Čítajte 

„Volala mi matka, že mám prísť domov, pretože sa stalo niečo vážne. Keďže som mal v dôstojníckej škole dobré vzťahy, major Bartoš ma pustil. Keď som sa dozvedel, že brat emigroval, vrátil som sa a oznámil som to Bartošovi. Ten bol hneď vystrašený, čomu som ja vôbec nerozumel. Lenže 6. apríla 1984 sme podpisovali záväzok, že sme nositeľmi štátneho tajomstva. Ošetrovali sme ruské rakety v Československu.“

Na poddôstojníckej škole, ktorá patrila pod Ministerstvo národnej obrany, tak nemohol ostať. Na druhý deň ho prevelili do trestného pluku k Boru u Tachova.

Vojenská základňa bola hlboko v lese, tri kilometre od západonemeckej hranice. Boli tu vojaci po výkone trestu v rôznych vekových kategóriách.

„Aspoň nejaké vzdelanie sme tam mali len dvaja - ja a Honzo Porkert z Prahy, ktorý mal sestru v Kanade. Vo vojenskej doktríne boli vojaci považovaní fakticky za živé terče. A naozaj to bol ľudský odpad, zvieratá. Bolo to ako nastúpiť na vojnu do tretej nápravnovýchovnej skupiny v Leopoldove,“ priznáva pamätník, ktorý učil miestnych vojakov písať a čítať. Keďže mal pol roka do konca vojny, snažil sa to nebrať až tak tragicky. Už v prvom týždni sa postavil na obranu vojaka, ktorého šikanovali a skončil so zlomenou nohou.

„Nemocnica bola ďaleko a sanitka viezla minimálne piatich pacientov. Našťastie sme mali vlastného doktora - veterinára,“ opisuje a dodáva, že vojaci nikam nechodili. Jediný spôsob ako sa dalo dostať von z tábora, bolo robiť eskortu vojakom, ktorí mali po súdoch v celej republike neuzavreté súdne prípady. To ste ale museli mať dobrý vzťah s veliteľom.

Možno sa už neuvidíme

Dva týždne po tom ako Františka premiestnili k Borom prišiel na veliteľstvo list zo Štátnej bezpečnosti o jeho predvolaní. Bolo to prísne tajné, takže ani jediný priateľ v kasárňach nič netušil. Na vypočúvanie na veliteľstvo ho zavolali o desiatej večer. V miestnosti boli dvaja muži, podplukovník Tichý a jeho kolega.

„Tichý hral dobrého a ponúkol ma Malborkou. Zrazu sa ten druhý postavil a začal nepríčetne vrieskať: ,Postavte sa! Vy ste vojak! Máte stáť v pozore! Ste obvinený z prezradenia štátneho tajomstva! Trestná sadzba je osem až dvanásť rokov. Ale aby ste vedeli - z basy živý nevyjdete.“

František si nepamätá, koľko trvalo vypočúvanie. Pochopil však, že vo februári 1986 bolo voči nemu začaté trestné stíhanie. Páni výsluch ukončili a odišli. Neskôr prišlo pre Františka Turňu ďalšie predvolanie na Veliteľstvo západného vojenského okruhu do Plzne. Eskortoval ho priateľ Honza.

„Vo vlaku som mu povedal, že mu nemôžem prezradiť, prečo tam idem, ale že sa s najväčšou pravdepodobnosťou už viac v živote neuvidíme. Poprosil som ho, že ak tam niekde zmiznem, nech doručí list mojej rodine.“

Tie isté otázky, len iné mená

Prečítajte si tiež: Gajdošík: Kto mal stranícku knižku, ten mal aj pravdu Čítajte 

Keď dorazili na miesto, čakal ich tam jeden z vyšetrovateľov a pozval ich na kávu. Pri vstupe do budovy ich oddelili a zavreli oboch do vyšetrovacej väzby. Honzu vypočúvali 12 hodín, iba kvôli tomu, že sa s pamätníkom rozprával. U Františka sa opakovalo to isté ako pri prvom stretnutí, len už to trvalo nekonečne dlho. Stále rovnaké otázky, len iné tváre.

„Oznámili mi, že môžem mať právnika, ale musí byť oboznámený so štátnym tajomstvom. Taký neexistoval. Takže ten, čo na mňa vršťal, bol oficiálne môj advokát.”

Františka chceli obviniť, že bratovi, ktorý emigroval na Západ, prezradil štátne tajomstvo a ten teraz tie informácie podľa vyšetrovateľov ďalej predáva. Vo vyšetrovacej väzbe bol úplne sám, vedľa bolo asi osem prázdnych ciel. V cele na pamätníka svietilo neustále svetlo. „Psychicky ma týrali. V podstate mi hovorili, že odtiaľto živý nevyjdem. Že bude súd, kde ma odsúdia. Pôjdem do uránovej bane, kde je životnosť jeden rok, pri dobrej kondícii najviac tri.”

Dvanásť fasciklov

Niekedy to trvalo štyri a inokedy dvadsať hodín. Často ho nechali hodiny stáť v pozore. Dovolili mu písať listy, ale nikdy nikomu neprišli.

„Absolútna izolácia je neopísateľná vec. Stále som myslel na to, že by som sa zabil. Nevidel som ani molekulu nádeje, že by som s tým ja sám dokázal niečo spraviť. Tá mašinéria bola strašná.”

Fascikle pri vypočúvaniach pribúdali. Policajti chodili po paneláku, kde František býval a pýtali sa susedov, čo je to za človeka. Keď ho odtiaľ asi po štyroch mesiacoch púšťali, bolo fasciklov s rôznymi výpoveďami a posudkami dvanásť.

„Jedného dňa ma vytiahli hore. Bolo deväť hodín večer a vonku bolo leto. Zapálili sme si a vyšetrovateľ mi povedal, že môžem ísť, ale nikomu nesmiem prezradiť, kde som bol,” spomína František. Dostal odporúčanie, že sa má hlásiť v Bore u Tachova, lebo nemajú o ňom žiadne informácie. Prvá cesta viedla do Prahy ku Honzovi, kde tri dni oslavovali.

Po revolúcii

Keď sa vrátil do kasární, jeho ročník bol už preč. Dostal tri týždne vojenskej basy za neprítomnosť a nadsluhoval 21 dní. Medzitým prišla obálka s modrým pruhom z ŠtB od podplukovíka Tichého, že po vyšetrovaní sa prišlo na to, že nešlo o trestný čin, ale len o disciplinárny priestupok. Konečne ho prepustili a mohol ísť domov do Bratislavy.

Vrátil sa do práce vo filmových ateliéroch na Kolibe. „Čakalo tam na mňa civilné auto. Odviezli ma na Februárku. Oznámili mi, že nech si nemyslím, že to skončilo a zobrali mi pas.”

Od vyšetrovania a vykonštruovanému trestu v roku 1986 si František niesol sústavné myšlienky na emigráciu. Nakoniec ich ukončil pád komunistického režimu a Nežná revolúcia. Neskôr zistil, že bol dlhodobo sledovaný ŠtB aj svojím blízkym spolupracovníkom.

František Turňa sa zúčastnil na verejnom zhromaždení v Umelke, kde zaznelo prvé programové vyhlásenie VPN a následne bol prítomný aj na všetkých ďalších demonštráciách.

Hneď 1. januára 1990 František využil možnosť podnikať a založil si živnosť. Asi rok po revolúcii žil v Amerike a Austrálii. Po piatich rokoch sa vrátil domov a začal natáčať s produkčnou spoločnosťou Raffaelli De Lauretniis. V oblasti umenia podniká dodnes.

Najčítanejšie na SME Domov

Inzercia - Tlačové správy

  1. Výrobca špičkových automobilov odporúča palivá OMV MaxxMotion
  2. Rezerváciou first moment dovolenky viete ušetriť aj 40% z ceny
  3. 7 tipov, ako zariadiť malú kuchyňu
  4. ​​​​​​​Darujte pod stromček stolovú hru o Gorile
  5. SME.sk dosiahlo v novembri rekordný počet predplatiteľov
  6. Athleisure: V športových legínach do mesta aj na šport
  7. Výnos 5,5 % alebo 15 % p.a.?
  8. Dotácie stlačili cenu ekologických Volkswagenov na minimum
  9. Aké vianočné darčeky nakúpiť a zaplatiť len za dva z troch?
  10. ​​​​​​​Navštívte Horný Zemplín, kde je všetko
  1. Rezerváciou first moment dovolenky viete ušetriť aj 40% z ceny
  2. 7 tipov, ako zariadiť malú kuchyňu
  3. ​​​​​​​Darujte pod stromček stolovú hru o Gorile
  4. Tipy na darčeky z Tokaja...
  5. Vieme kto vám dá garanciu doručenia zásielky do Vianoc
  6. SME.sk dosiahlo v novembri rekordný počet predplatiteľov
  7. Tenisový lakeť je nielen ochorenie športovca
  8. Výrobca špičkových automobilov odporúča palivá OMV MaxxMotion
  9. Athleisure: V športových legínach do mesta aj na šport
  10. Výnos 5,5 % alebo 15 % p.a.?
  1. Aké proteíny sú najzdravšie? Našli sme odpoveď 14 230
  2. Ceny bytov rekordne rastú. Niektorých sa to však netýka 10 626
  3. Vlastné auto alebo lízing? Porovnali sme ich výhodnosť 10 517
  4. Každodenne sa na cestách zraní veľa detí 8 792
  5. Agadir je úplne iný ako zvyšok Maroka 8 548
  6. Čo chýba deťom v pestúnskych rodinách? Láska to nie je 7 848
  7. Ťažko uveriť, že aj takto kvalitne sa dá študovať na Slovensku 7 380
  8. Žijú v núdzi, zázrak je aj kilo cestovín 6 923
  9. Večer bola voda pitná, ráno už nie 6 551
  10. Hypotéka v dvadsiatke. Ako vyzerá opak mileniálov? 6 433

Téma: Príbehy pamätníkov od Post Bellum


Hlavné správy zo Sme.sk

O osude bytovky rozhodnú odborné posudky. Stále hlasnejšie sa  hovorí o nutnosti zbúrania.
Má 28 rokov a polovicu života prežil v zahraničí.
Hasiči pomocou vysokozdvižnej plošiny prehľadávajú byty a hľadajú v troskách panelového domu pozostatky obetí ničivého výbuch plynu.

Električky pre desaťtisíce ľudí blokuje Kočnerov kontakt

Podnikateľ Božek bráni prístupu k elektrickej stanici pre trať do Karlovej Vsi.

Vlastníci roky nebránili v prístupe do meniarne, zmenilo sa to až v uplynulých týždňoch.

Neprehliadnite tiež

Podcast Dejiny

Mongolské korene Ruského impéria. Ako sa z Moskvy stala mocnosť

Mongoli vo východnej Európe vládni takmer dva a pol storočia.

Podcast Dejiny - historický podcast v spolupráci s magazínom Historická revue.
O osude bytovky rozhodnú odborné posudky. Stále hlasnejšie sa  hovorí o nutnosti zbúrania.
Obyvatelia v pripomienkach žiadali najčastejšie, aby mohli na vlastnom stavať rodinné domy.

Prieskum: Dve pätiny 15-ročných žiakov čítajú len preto, že musia

Takmer tretina žiakov súhlasila s tvrdením, že čítanie je mrhaním času.

Ilustračné foto