BRATISLAVA. Zo slovenskej zahraničnej politiky sa v poslednom období vytratil potrebný konsenzus. Uviedla to pre agentúru SITA poslankyňa Národnej rady Katarína Cséfalvayová (Most-Híd), podľa ktorej navyše sledujeme spochybňovanie kedysi samozrejmých postojov naprieč celým politickým spektrom.
Cséfalvayová dodala, že si už zvykla na zahraničné návštevy predsedu Národnej rady Andreja Danka v Ruskej federácii, no súťaž v populizme naberá na obrátkach.
"Naša zahraničná politika sa dnes nachádza na križovatke. Je zjavné, že sa stratil zahraničnopolitický konsenzus vo veciach, ktoré boli za posledných 15 rokov samozrejmé. Až na politický okraj nikto nespochybňoval členstvo Slovenska v EÚ a NATO. Dnes sa takéto veci dejú u viacerých politikov naprieč politickým spektrom, či už v koalícii, alebo opozícii," povedala Cséfalvayová.
Populistické vyjadrenia budú pokračovať
Podľa predsedníčky parlamentného zahraničného výboru budú populistické vyjadrenia pokračovať aj pred parlamentnými voľbami, ktorých riadny termín bude na jar budúceho roka.
SNS je bezpečnostná hrozba (píše Samo Marec) Čítajte "Ani nie pred dvoma rokmi sme sa ešte hrdo hlásili k jadru EÚ, traja ústavní činitelia podpisovali na Bratislavskom hrade spoločné vyhlásenie o tom, ako naša orientácia na EÚ nemá alternatívu. Časom sme si už na krasojazdy do Kremľa a selfie s ľudmi zo sankčných zoznamov nejako „zvykli“. Súťaž antieurópskych populistov a extrémistov však naberá na obrátkach. Blížia sa parlamentné voľby, prezidentská kampaň stvorila nových hráčov a zľaknuté parlamentné strany nechcú zostať bokom. Bohužiaľ, nepôjde o jav dočasný," dodala Cséfalvayová.
Podľa jej slov sa Slovenská národná strana (SNS) a Smer-SD dostali pod tlak po vražde novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej.
"SNS a Smer sa po vražde dostali pod tlak, z ktorého sa nevedia vymaniť. Nasledovali ďalšie a ďalšie kauzy, ktoré znamenali stratu percent popularity. Viacerí politici sa vydali cestou náhrady strát cez lov v populisticko-extrémistických vodách," upozornila poslankyňa.
Strata konsenzu v zahraničnopolitických otázkach
Cséfalvayová sa domnieva, že tieto udalosti prispeli ku strate konsenzu v zahraničnopolitických otázkach na Slovensku.
"Výsledkom je, že sú hodnotovo spochybňované konkrétne zmluvy, konkrétne rozhodnutia hovoriace o tom, kam patríme. Mesiace odkladáme schválenie Bezpečnostnej či Obrannej stratégie v parlamente, veľký rozruch je okolo zmluvy so Spojenými štátmi americkými, ktorú odmieta SNS, napriek tomu, že sám minister obrany ju ešte pred rokom vítal a nijaké iné štáty v regióne s ňou zásadný problém nemajú," pokračovala Cséfalvayová.
"Veľký rozruch spôsobili hlasovania k Istanbulskému dohovoru či Marakéšskemu protokolu. Nešlo však o vecnú debatu, ale žiaľ iba o strašenie ľudí exoticky znejúcimi názvami, ktoré mali „atakovať“ náš spôsob života. Za každú cenu chceme stáť mimo postojov EÚ k Venezuele či ku kauze Skripaľ, hoci na to nie je žiadny dôvod ani argument," doplnila.
Podľa jej názoru to môže spôsobiť, že strana Mariana Kotlebu - Ľudová strana Naše Slovensko bude v budúcnosti pre tradičné politické strany rovnocenným partnerom.
Agentúra SITA v tejto súvislosti oslovila aj Slovenskú národnú stranu (SNS) a stranu Smer-SD.
