BRATISLAVA. Je Zelený štvrtok 30. marca 1893. Skoro trinásťročný Milan Rastislav Štefánik, žiak 3. triedy Prešporského lýcea, sa pripravuje na cirkevnú konfirmáciu a píše rodičom.
"Moji, najmilší rodičovia!
Zmilosti Božjej dožil som tú radostnú a sviatostnú chvílu, v ktorej ja po prvý raz k večeri Páne pristupiac, medzi dospelých údóv cirkvi ev. vstúpiť môžem. (...) Príjmite Vášho dietata vďaku za všetký Vaše dobrodinia. Jednúc prosím vás odpustite my vsetký, buď zo slovom, buď zo skutkom spáchané činy. Slubujem, že sa napravím a Vám radosť spôsobiť budem sa usilovať."
Veľký projekt, ktorý vyvoláva spory. Kedy bude dokončený film o Štefánikovi? Čítajte Je to najstarší list z osobnej rodinnej korešpondencie Milana Rastislava Štefánika, ktoré zozbieral a spísal do knihy Korešpondencia Dr. Milana Rastislava Štefánika Vladimír Polívka deväť rokov po Štefánikovej smrti.
Aj potom ako vyštudoval, pracoval po boku najslávnejšieho parížskeho astronóma a precestoval svet, písal Štefánik domov - rodičom, bratom aj sestrám, babičke i rodinným známym.
Z každého kúta zemegule posielal domov krátke listy, pozdravy či pohľadnice.
Slovenské školy neboli
Aby sme pochopili Štefánikovu korešpondenciu v celom kontexte vrátane drobných gramatických nedostatkov v nej, treba si uvedomiť situáciu, v akej sa nachádzala slovenská spoločnosť a školstvo v druhej polovici 19. storočia.
"Slováci si svoje konštituovanie ako národ do vzniku Československej republiky nedokončili.
“Jazyk nikdy nie je statický. Nedá sa vychádzať len z toho, aký jazyk Štefánik vtedy používal, to bol jeho hovorový jazyk.
„
Mali síce svoju inteligenciu, ale mali veľmi slabé stredné vrstvy a väčšina Slovákov patrila do kategórie jednoduchý ľud. Boli to poľnohospodári, ktorí nemali jednoduchý prístup k vzdelaniu," vysvetľuje Bohumila Ferenčuhová, historička zo Slovenskej akadémie vied.
"Základné školy boli obecné evanjelické, kde sa vyučovalo po slovensky, ale odkedy v roku 1874 zavreli tri slovenské súkromné gymnáziá, nemali žiadnu strednú školu."
Koniec 19. storočia od polovice 70. rokov a začiatok 20. storočia na Slovensku poznačila silná maďarizácia.
"Národný jazyk a povedomie sa udržiavalo a upevňovalo len rodinnou výchovou. A po tejto stránke Štefánikov duch bol vždy výborný vďaka ušľachtilej otcovej a matkinej výchove," pripomína v knihe Polívka.
