SME

Advokát Poláček: Sú tu viaceré kauzy, v ktorých sa ľudia boja

Ako to vyzerá v súdnej sieni na Slovensku.

Pavol Poláček (38) je advokát, partner v advokátskej kancelárii Poláček & Partners. Pracoval v renomovaných advokátskych kanceláriách v Bratislave, Paríži a Soule. Vyštudoval právo na univerzitách v Paríži, Štrasburgu, Leuvene a Bratislave. Medzinárodné ratingové publikácie ho odporúčajú ako popredného odborníka na energetiku, stavebníctvo a riešenie sporov. Je zapísaný ako solicitor pre Anglicko a Wales a ako rozhodca Rozhodcovského súdu Slovenskej advokátskej komory. Má štyri deti. (Zdroj: SME - Jozef Jakubčo)
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Vo Francúzsku majú advokáti taláre z čias Napoleona, v Británii dokonca nosia parochne, pojednáva sa v historických budovách.

„U nás je to často socialistický realizmus,“ hovorí o chýbajúcej tradícii známy slovenský advokát PAVOL POLÁČEK, ktorý zastupoval aj Ústav pamäti národa v spore s českým premiérom Andrejom Babišom.

V rozhovore hovorí aj o tom, či sa u nás prechádzajú advokáti po súdnej sieni, zaznievajú emotívne príbehy či krik, ako je to v amerických filmoch.

Čo znamená byť advokátom na Slovensku?

Na svojom prvom pohovore u Ernesta Valka som mu v mladíckej naivnosti povedal, že právo je umenie dobra a spravodlivosti. On sa nad tým iba tak pousmial. Je to stará rímska zásada.

Keď sa na to pozerám po pätnástich rokoch, tá myšlienka ma stále sprevádza a motivuje ma robiť právo inak. Na advokácii sa mi páči, že sa viete zasadiť za dobrú vec a dosiahnuť pre klienta spravodlivosť.

Ako veľmi sa advokácia u nás líši od toho, čo si ľudia predstavujú z amerických filmov?

Vo filmoch je to veľmi živé, má to spád, je tam akcia, napätie. V realite je advokácia oveľa pomalšia. Je za ňou množstvo drobnej neviditeľnej práce, stovky hodín čítania kníh, spisov, písania dokumentov.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Je to niečo ako ísť na olympiádu. Niekoľko rokov tvrdo driete a potom príde päť minút slávy. Ale na pekné kauzy, ktoré sme vyhrali, spomíname ešte dlhé roky.

Ktoré kauzy boli pre vás vrcholom kariéry?

Asi najzaujímavejšia a najznámejšia kauza, ktorú sme riešili, bol spor s Andrejom Babišom o tom, či bol vedený oprávnene vo zväzkoch ŠtB. Tvrdo sme na nej pracovali niekoľko rokov a potom sa nám podarilo vyhrať.

Prelomový rozsudok Ústavného súdu celú túto kauzu zvrátil a nedávno našu argumentáciu potvrdil aj Európsky súd pre ľudské práva.

Veľmi nás ovplyvňujú aj kauzy v energetike, o ktorých veríme, že pomáhajú meniť toto odvetvie k lepšiemu.

Vďaka čomu sa to podarilo?

Myslím, že každú kauzu sme vyhrali na tvrdých právnych argumentoch. Snažíme sa ísť veľmi do hĺbky, premyslieť každý detail. A potom ide o to, aby sme narazili na poctivých sudcov, ktorým ide o spravodlivosť.

Vo filme Philadelphia s Tomom Hanksom a Denzelom Washingtonom obhajuje jeden právnik druhého právnika, ktorého prepustili z práce preto, že má AIDS, a nikto iný ho nechcel zastupovať. Aký by mohol byť ekvivalent takéhoto prípadu na Slovensku?

Sú tu viaceré kauzy, kde sa ľudia boja, ktoré sú rizikové. Keď sa advokát bojí robiť kauzu, býva to preto, že protistrana je veľmi silný protivník.

Už máte účet? Prihláste sa.
Dočítajte tento článok s predplatným SME.sk
Odomknite článok za pár sekúnd cez SMS predplatné za 5 € každý mesiac.
Pošlite SMS s textom C5W3G na číslo 8787.
Zaplatením potvrdíte oboznámenie sa s VOP a Zásadami OOÚ.
Najobľúbenejšie
Prémium bez reklamy
2 ,00 / týždenne
Prémium
1 ,50 / týždenne
Štandard
1 ,00 / týždenne
Ak nebudete s predplatným SME.sk spokojný, môžete ho kedykoľvek zrušiť.
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Neprehliadnite tiež

Pavel Šarina, konateľ spoločnosti Deaf Group, počas prevzatia ocenenia Roma Spirit.

Nepočujúci podnikateľ dal prácu stovke ľuďom, vrátane hendikepovaných.


Juraj Krúpa.

Krúpa pripomenul, že správa poukazuje na systémové zlyhania v polícii.


TASR
Ilustračné foto.

Taraba zlyhal v pláne obnovy, tvrdia organizácie.


TASR
Rodinná fotografia Artúra Nagya, levického fotografa, ktorý vlastnil ateliér, približne rok 1924.

Fotografi prinášali trendy z európskych metropol.


SkryťZatvoriť reklamu