TÁŇA SEDLÁKOVÁ je doktorandkou sociálnej psychológie na Masarykovej univerzite v Brne. Pracovala v Medzinárodnom centre klinického výskumu v Nemocnici svätej Anny, kde skúmala poruchy pamäti. Venuje sa demografickému starnutiu aj postaveniu starších v spoločnosti.
Spoluzakladala občianske združenie Zrejme, ktoré podporuje kvalitné služby pre starších a ich rodiny a snaží sa o dialóg medzi generáciami. V rozhovore hovorí, že seniori sa nechcú cítiť ako obete podvodníkov, a preto by ich spoločnosť nemala takto zobrazovať.
Opustení seniori ľahšie uveria neznámym. Takto polícia zdôvodňuje, prečo sa starší ľudia stávajú obeťou podvodníkov. Súhlasíte?
„Istá skupina seniorov je zraniteľná. Podvodníkov lákajú, lebo majú často pri sebe celoživotné úspory alebo vlastnia nehnuteľnosť. Sú často vylúčení, sociálne izolovaní. Rizikovým faktorom je aj to, keď niekomu zomrie partner a ešte za ním trúchli. Vtedy je zraniteľný a môže byť náchylnejší dôverovať cudziemu človeku. Veľkú úlohu zohráva to, aké majú seniori finančné kompetencie, ako vedia s financiami narábať. Keď sme robili prieskum v Medzinárodnom centre klinického výskumu v Nemocnici svätej Anny, ukázalo sa, že najmä staršie ženy v tomto mali rezervy. V prieskume sa niektoré zdôverili, že financie nikdy nespravovali.“
Starší muži sú teda odolnejší proti podvodom?
„Skôr sa z toho dá spraviť záver, že ak si niekto nevytvorí finančné kompetencie počas života, môžu ho v staršom veku ľahšie zneužiť. Premieta sa však do toho zrejme aj platová nerovnosť, ženy trávili veľkú časť života na materskej dovolenke alebo pracovali v slabšie platených profesiách, financie teda zabezpečoval primárne muž. Deľba práce bola vtedy zväčša takáto. Pre istú časť senioriek, nie pre všetky, to znamená, že im teraz finančné kompetencie môžu chýbať.“
Sú seniori dôverčivejší?
Kriminalita páchaná na senioroch v roku 2018
- dohromady 1766 prípadov
- 16 vrážd
- 312 prípadov vreckových krádeží
- 354 podvodov
- 199 prípadov podvodného vylákania peňazí
Zdroj: Policajný zbor SR
„Myslím si, že to nie je ani tak o veku, ako o sociálnom vylúčení. Je to o túžbe po kontakte s ľuďmi. Ak je niekto dlhodobo zo spoločnosti čiastočne alebo úplne vylúčený, ťažšie sa mu vyhodnocuje, komu dôverovať a komu nie. Okrem toho, často sa stretávajú najmä s ľuďmi v ich veku. Takto by to fungovať nemalo.“
Ako by to malo vyzerať?
„Kluby dôchodcov by mali prestať fungovať segregovane. Vzniknúť by mali komunitné centrá, kde sa stretávajú aj s ľuďmi z iných vekových skupín – s rodičmi aj ich deťmi, so susedmi. Treba zmeniť aj model fungovania zariadení pre seniorov. Priemerne je v slovenských zariadeniach 80 ľudí. Opatrovateľky a opatrovatelia fungujú v ťažkých podmienkach a je ich málo. Nie sú dostatočne finančne ohodnotení, ich práca má nízky status. Potom sa stáva, že seniori nedostanú takú opateru, akú by mali. V takýchto podmienkach je veľmi jednoduché, aby sa rozvíjali javy ako finančné zneužívanie alebo zanedbávanie. Detské domovy sa už pretvorili na domovy rodinného typu. Stať by sa to malo aj pri domovoch seniorov. Mali by fungovať ako väčšie rodiny alebo menšie komunity. “
Ako najčastejšie podvodníci seniorov oklamú?
„Nepoznám štatistiky, ktorý konkrétny spôsob je najrozšírenejší. Finančné zneužívanie je druhá najčastejšia forma zneužívania seniorov. Na starších sa nepriživujú len neznámi. Často ide o ľudí, ktorí sa majú o staršieho človeka starať. Americké a holandské štúdie ukazujú, že v 59 percentách finančne zneužívajú seniora rodinní príslušníci, v 20 percentách opatrovatelia a v 17 percentách susedia. Takže je tam veľmi silná pozícia dôvery zneužívania dôvery.“
