BRATISLAVA. Ak by sa realizovala navrhovaná novela školského zákona a predprimárne vzdelávanie by bolo od piatich rokov povinné, flagrantne by sa zvýraznila nedostatočná kapacita predškolských zariadení.
V diskusii o problémoch, s ktorými musia zápasiť samosprávy, to uviedol hovorca Združenia miest a obcí Slovenska (ZMOS) Michal Kaliňák.
Diskusiu organizovalo v Bratislave vo štvrtok (25. 4.) Centrum pre nezávislú a investigatívnu žurnalistiku (CenPress).
Päťroční by vytlačili mladších
Kaliňák poukázal na to, že podľa demografických údajov je v súčasnosti na Slovensku o niečo menej ako 180.000 detí vo veku tri až päť rokov.
"Ak začneme v praxi uplatňovať povinnú dochádzku od piateho roka, tak pri umiestnení päťročných detí by sme z kapacitných dôvodov znemožnili navštevovať škôlku približne 84.000 deťom vo veku štyri, tri, prípadne dva roky," upozornil Kaliňák.
Hrozba segregácie
“V rámci nultých ročníkov slúžiacich na socializáciu detí a prípravu na vzdelávania na základnom stupni škôl tvorili vymeškané hodiny 80 percent všetkých vymeškaných hodín.
„
Nielen nedostatočné kapacity materských škôl sú však podľa experta na samosprávu problémom, ktorý bráni dosiahnuť zamýšľaný efekt legislatívnej novely, najmä v súvislosti so zámerom poskytnúť rovnaké šance na vzdelanie a lepší život aj deťom v marginalizovaných rómskych komunitách.
"Ak postavíme škôlku v osade, budeme sa musieť zaoberať tým, či nepôjde o segregáciu. Ak zvíťazí protiargument, že ide o prioritu, ktorou je dostupnosť vzdelania, nie je isté, či do takejto škôlky dostaneme učiteľov. A ak aj tam budeme mať učiteľov, kto bude garantovať, že tam deti budú naozaj chodiť," opýtal sa Kaliňák v diskusii.
Vymeškané hodiny
Svoje slová ozrejmil doterajšími skúsenosťami samospráv s tým, ako je v prostredí marginalizovaných komunít problémom zabezpečiť, aby rodičia posielali deti do školy.
"Máme štatistiku z rokov 2005 až 2012 preukazujúcu, že v rámci nultých ročníkov slúžiacich na socializáciu detí a prípravu na vzdelávania na základnom stupni škôl tvorili vymeškané hodiny 80 percent všetkých vymeškaných hodín. Ak to v takomto prostredí nevieme garantovať, ako vieme zabezpečiť, že rodičia budú dávať svoje päťročné deti do škôlok?" pýta sa hovorca ZMOS-u.
Motivácia v podobe dotovaných obedov
Súhlasí však s tým, že pomôcť by mohla osveta a zároveň opatrenia ako napríklad poskytovanie dotovaných obedov.
"Je to o úsilí presvedčiť, že ak rodičia nemôžu dať dieťaťu lepšiu adresu, keďže žijú v biede v osade, majú možnosť poskytnúť mu aspoň lepšie vzdelanie," povedal Kaliňák. Zdôraznil, že túto snahu musí vyvinúť i samospráva.
Škôlka má byť povinná pre všetky päťročné deti, navrhuje koalícia Čítajte Podľa novely zákona o výchove a vzdelávaní, ktorú na májovú schôdzu parlamentu predložili koaliční poslanci Eva Smolíková (SNS), Ľubomír Petrák (Smer-SD) a Péter Vörös (Most-Híd), by malo byť predprimárne vzdelávanie v materských školách pre päťročné deti povinné.
Touto právnou úpravou by sa predĺžila povinná školská dochádza zo súčasných desať rokov na 11, pričom povinná školská dochádza v materskej škole by trvala jeden školský rok.
V návrhu novely školského zákona sa uvádza, že povinná školská dochádzka v materskej škole sa plní formou pravidelnej dennej dochádzky v pracovných dňoch v rozsahu najmenej štyroch hodín denne.
Deti, ktoré plnia povinnú školskú dochádzku, by sa spravidla mali zaraďovať do samostatnej triedy.
Päťročné deti podľa návrhu novely zákona budú môcť chodiť aj do súkromných či cirkevných materských škôl, rovnako sa budú môcť vzdelávať doma aj individuálne.
Obec podľa novely zákona určí všeobecne záväzným nariadením na zabezpečenie plnenia povinnej školskej dochádzky školský obvod pre každú materskú školu zriadenú obcou.
"Ak obec nezriadi materskú školu, môže sa dohodnúť so susednými obcami na spoločnom školskom obvode materskej školy," píše sa v návrhu novely. Zákon má platiť od septembra 2020.
Učitelia zákon kritizujú
Slovenská komora učiteľov nesúhlasí so spôsobom, akým sa má novelizovať zákon pri zavádzaní povinného predškolského vzdelávania.
Ako informoval prezident učiteľskej komory Vladimír Crmoman, „ide o závažnú zmenu, ktorá bude mať dopad na deti, rodičov, materské školy, ich zriaďovateľov, pedagogických a odborných zamestnancov a verejnosť, je preto nevyhnutné, aby o nej diskutovali všetky dotknuté strany, aby bola riadne pripravená a následne predložená v čo najkvalitnejšej podobe.“
Podľa Crmomana novelu zákona nepredkladá ministerstvo školstva, ako býva pri veľkých zmenách v zákonoch bežné.
„Ministerstvo síce predložilo verejnosti predbežnú informáciu, novelu však predkladá skupina poslancov ako poslanecký návrh. Týmto postupom sa obchádza medzirezortné pripomienkové konanie a vláda sa tak vyhne širokej diskusii,“ vysvetľuje Crmoman.
Práve v zapojení verejnosti do pripomienkovania návrhu vidí príležitosť na zodpovedanie otázok, ktoré návrh vyvoláva.
