BRATISLAVA. Keď generálny prokurátor Jaromír Čižnár podal v máji 2017 na Najvyšší súd žalobu, ktorou žiadal zrušiť ĽSNS, nešlo o prekvapenie.
Zastrájal sa tým už od parlamentných volieb v marci 2016, keď sa extrémistická strana prvýkrát dostala do parlamentu.
Niekoľkomesačný odstup odôvodňoval dôkladnou prípravou 21-stranovej žaloby.
"Musí to byť pripravené tak, aby sme sa neblamovali na súde,“ vyhlásil Čižnár v auguste 2016.
Práve na chabú argumentáciu použitú v žalobe pritom poukázal Najvyšší súd v pondelok, keď vysvetľoval, prečo ĽSNS napokon nezrušil.
"Nezostávala iná možnosť, než žalobu zamietnuť, pretože žalobca, generálny prokurátor, neuniesol dôkazné bremeno,“ zdôvodnil Najvyšší súd.
Politológovia varujú, že verdikt ĽSNS posilní.
"Takéto rozhodnutie určite prispieva k ďalšej a treba povedať, že z hľadiska demokracie, problematickej legitimizácii strany a dáva do rúk jej predstaviteľov argument, ktorý budú používať proti svojim kritikom," upozorňuje politológ Tomáš Nociar.
Prečítajte si dôvody, prečo súd nerozpustil Kotlebovu ĽSNS Čítajte "Budú sa cítiť istejšie, na rozhodnutie súdu sa budú odvolávať členovia strany aj voliči,“ pridáva sa aj politológ Grigorij Mesežnikov. ĽSNS naďalej považuje za stranu, ktorá nemá miesto v demokracii.
Silnejšie postavenie sa však podľa Nociara nemusí zásadnejšie odraziť na preferenciách strany. V apríli jej agentúra Focus namerala preferencie 10,5 percenta hlasov, čo z nej robí tretiu najsilnejšiu politickú stranu.
"Jej voliči a sympatizanti ju primárne nepodporujú preto, či ju vnímajú, alebo nevnímajú ako extrémistickú, ale strana ich oslovuje inými témami," vysvetľuje Nociar. Keďže značná časť voličov jej predsedu Mariana Kotlebu nedôveruje inštitúciám, od podpory by ich podľa neho neodradilo ani prípadné rozpustenie ĽSNS.
Jej členovia pritom mali pre prípad, že by súd stranu zrušil, pripravenú záložnú stranu Pevnosť Slovensko. Medzi jej štatutármi sú aj dvaja poslanci ĽSNS, Martin Beluský a Rastislav Schlosár.
