BRATISLAVA. Portréty komunistických lídrov, červené zástavy, mávadlá, politické heslá, súdruhovia na tribúne a pracujúci ľud pod ňou. Pamätáte si ešte na tradičné prvomájové sprievody pred rokom 1989?
Prvý máj sa stal štátnym sviatkom už krátko po vzniku Československej republiky v roku 1918. Keďže k oslavám 1. mája sa časom pridali i nacisti v Nemecku, na našom území sa zachovala kontinuita tohto sviatku aj počas vojny - na území Protektorátu i v Slovenskom štáte.
"Po komunistickom prevrate v roku 1948 sa význam 1. mája postupne mení. Zo straníckych osláv sa stávajú celoštátne a získavajú podobu, akú sme poznali najbližších dvadsať rokov," vysvetlil historik Roman Krakovský.
Najprv nepovinná účasť
Zúčastniť sa na oslavách 1. mája v 50. či 60. rokoch nebolo povinné. V sprievodoch kráčalo podľa štatistík asi štyridsať percent obyvateľstva. "Pre veľa ľudí bol prvomájový sprievod tiež spôsobom, ako stráviť príjemné dopoludnie a aj popoludnie, ako sa dostať z dediny do okresného mesta, stretnúť sa s kolegami mimo pracovného prostredia. Čo s tým režim potom urobil pre svoju propagandu, to už bol iný príbeh!" vysvetlil Krakovský.
Režim motivoval obyvateľov aj inak. "Áno, 1. mája boli lepšie zásobené obchody, popoludní sa v nich dalo kúpiť južné ovocie, v stánkoch sa predávali párky."
Výnimočnú podobu mali oslavy 1. mája v roku 1968, v období Pražskej jari. "V roku 1968 vláda na čele s Alexandrom Dubčekom, predtým, ako vyšla na tribúnu, kráčala na čele sprievodu. Bola v tom symbolika. Naše politické elity vedú pracujúcich k budovaniu socializmu. Takisto atmosféra na tribúne bola celkom iná. Na fotografiách v tlači sa Dubček sa nakláňal z tribúny, aby zachytil kvety z davu, alebo si od niekoho požičal fotoaparát, odfotil ním na tribúne Ludvíka Svobodu a potom ho zasa vrátil.
Oficiálny fotograf ČTK publikoval fotky zo zákulisia tribúny, ukázal aj ľudskú stránku lídrov, ako diskutujú, pijú kávu, čo dovtedy nebolo mysliteľné," prezradil Krakovský.
Prvomájové heslá
V 70. a 80. rokoch už nebolo dôležité, koľko ľudí sa objaví v sprievode, ako sa v predvečer prvého mája zvykli pýtať médiá. Prvok masovosti ustúpil, išlo už len o zachovanie fasády. Spontánnosť sa zo sprievodov celkom vytratila. "Emócia a puto, ktoré sa vytváralo medzi manifestujúcimi navzájom a medzi obyvateľstvom a politickými lídrami, už nefungovalo.
Na tribúnach stáli normalizační politici. Nikto si nerobil ilúzie o ich charaktere a podlizovaní sa Moskve. Oslavy sa zmenili na rituál občianskej povinnosti. Tento rok si to odkráčam ja, budúci rok zasa ty..." dodal Krakovský.
Zvláštnou kategóriou boli politické a ekonomické heslá zo sprievodov. "Organizátori sprievodu udávali len politickú líniu hesiel, ale jednotlivé podniky si ich mohli pretvoriť." Vďaka tomu vznikali aj takéto skvosty:
AMERIKA STAVÍ TANKY, ALE NEMÁ NA ČÍTANKY
AUTOBUSY SE TEĎ RUŠÍ, BUDEM LÉTAT NA VENUŠI
KTO JE LAJDÁK V UČENÍ, TEN ZŮSTANE NA ZEMI
INTERVENTUM ZHASLO, NA KUBE JE CASTRO
KENNEDY CHTĚL NA KUBU, ALE DOSTAL PŘES HUBU
SSSR VE VESMÍRU, DALŠÍ KROK NA CESTE K MÍRU
MY TRVÁME NA TOM, ABY MAKAL ATOM
