Kiska: Členstvo v EÚ a NATO je jedinou cestou

Celé znenie prejavu Andreja Kisku

„Presne pred 15 rokmi Slovenská republika vstúpila do Európskej únie. V marci uplynulo 15 rokov, odkedy sa naša krajina stala súčasťou Severoatlantickej aliancie. Po Nežnej revolúcii a vzniku Slovenskej republiky neexistujú v našich novodobých dejinách dôležitejšie dátumy, ako sú tieto dva.

V roku 2004 si ľudia na Slovensku vybrali budúcnosť. Jedinú cestu, ktorá nám garantuje mierové spolunažívanie s našimi susedmi. Jedinú cestu, v ktorej môžeme v bezpečí rozvíjať a v pokoji posilňovať našu krajinu, slobodne pracovať, študovať a cestovať po celom kontinente, platiť spoločnou menou, zlepšovať život ľudí na Slovensku, presadzovať naše národné záujmy a zároveň sa podieľať na smerovaní celej Európy.

Prosperita, demokracia, rešpekt k slobode a dôstojnosti každej ľudskej bytosti sú základom našej spoločnosti vďaka spoločnej Európe a kolektívnej obrane. Na mnohých miestach vo svete, dokonca blízko za našimi východnými hranicami, sú tieto samozrejmosti vzácnou komoditou. Nie je preto prekvapením, že vstup Slovenska do EÚ považujú naši občania podľa nedávnych prieskumov za jednu z najdôležitejších a najpozitívnejších udalostí našich novodobých dejín.

Dnes môžeme oslavovať vďaka prezieravému rozhodnutiu voličov.

Rozvážnemu a poctivému vedeniu štátu vtedajšími politikmi. Šikovnosti našich diplomatov a pracovitosti špičkových úradníkov, ktorých zodpovednosťou bolo dotiahnuť každý detail integrácie do zdarného konca. Vďaka patrí všetkým, ktorí s elánom a vytrvalosťou presviedčali verejnosť o nevyhnutnosti transatlantickej kolektívnej obrany a európskej integrácie.

Verím, že viacerým z vás ešte aj dnes príde trochu nevoľno, keď si spomeniete na 31 kapitol acquis communautaire, ktoré sme pred vstupom do únie museli uzavrieť. Ale bola to drina, ktorá stála za to.

Pre politiku, prácu v diplomacii či v štátnej službe platí, že väčšinou sme vďační aspoň za malé víťazstvá, ktoré na druhý deň vystrieda nová výzva, či nevyhnutnosť riešiť nový problém.Málokedy zažijeme taký čistý pocit dobre vykonanej a dotiahnutej práce, ktorej výsledok prepíše budúcnosť krajiny a zaradí sa medzi najdôležitejšie okamihy jej histórie. Patrí vám za to môj rešpekt a moja vďaka ako prezidenta Slovenskej republiky. (A povedzme si pravdu, trochu vám závidím. Rád by som sa stručne dotkol troch oblastí, ktoré v súvislosti s dnešným výročím a pokračovaním úspešného integračného príbehu Slovenska považujem za naliehavé.

Po prvé, je povinnosťou súčasných politických lídrov ponúkať ľuďom pozitívnu víziu ďalšieho rozvoja spoločnej Európy a miesta Slovenska v spoločnej Európe. Nadávanie na Brusel nevyrieši ani naše domáce trápenia, ani veľké výzvy, ktorým musíme čeliť všetci spoločne. Úspešná budúcnosť nás nečaká vyberaním hrozienok z európskeho koláča, a už vôbec nie posilňovaním slepej cesty nacionalizmu, ktorý sa maskuje za zdravý rozum.

Vážim si preto európskych politikov, akým je Emmanuel Macron, ktorí sa neboja otvorene hovoriť, že potrebujeme viac Európy tam, kde si sami nevieme dať rady. Nespomínam to preto, že by som s francúzskym prezidentom vo všetkom súhlasil. Ale preto, že konštruktívna diskusia o spoločnej budúcnosti je zmysluplná a užitočná. Chceme na Slovensku pritiahnuť 25. mája k európskym voľbám viac ľudí? Chceme ich presvedčiť, že EÚ sme naozaj aj my? Ponúknime im budúcnosť, na ktorú sa môžu tešiť.

Po druhé, nebojme sa slovo NATO hovoriť nahlas. Stalo sa nepísaným pravidlom politického marketingu v súčasnej domácej politike, že k členstvu Slovenskej republiky v Severoatlantickej aliancii sa obzvlášť nahlas hlásiť netreba. Netýka sa to otvorených nepriateľov transatlantického spojenectva a kolektívnej obrany — naopak, tí sú čoraz hlučnejší, otvorenejší a odvážnejší.

Hovorím o ďalších, dnes už možno o väčšine politickej scény, ktorá za zatvorenými dverami rokovacích miestností a pri oficiálnych návštevách v zahraničí strategický záujem Slovenskej republiky nespochybňuje. Len o ňom pred voličmi radšej nehovorí. Pri takomto prístupe politických lídrov nie je veľkým prekvapením, že na rozdiel od výraznej podpory pre spoločnú Európu posudzujú ľudia členstvo Slovenska v NATO oveľa skeptickejšie.

Som veľmi rád, že počas posledných piatich rokov som ako prezident mohol prispieť k tomu, že sme začali brať vážne naše záväzky k spoločnej obrane. Slovensko začalo investovať do modernizácie ozbrojených síl. Je načase, aby sme všetci začali rovnako intenzívne investovať do komunikácie s verejnosťou.

Po tretie, Slovensko musí zostať silným hlasom podporujúcim ďalšie rozširovanie Európskej únie aj Severoatlantickej aliancie. Rozširovanie bolo od pádu železnej opony bezkonkurenčne najúspešnejšou politikou EÚ. Bol to najdôležitejší príspevok európskych politikov za posledné tri desaťročia k tomu, že spoločná Európa je pokojná, slobodná a prosperujúca. Nepochybujem, že našu spoločnú budúcnosť ovplyvní naša schopnosť prijať nových členov a pomôcť zaistiť stabilitu a prosperitu našich susedstva. Nesmieme sa vzdať rozširovania priestoru bezpečnosti, slobody a prosperity.

Osud krajín západného Balkánu musí byť aj naďalej jednou z našich priorít. Máme strašné skúsenosti s tým, čo by sa mohlo stať, ak by západný Balkán zostal na okraji našej pozornosti. Nezabúdajme na Moldavsko, kde ľudia túžia po lepšom živote. To je niečo, čo môže EÚ ponúknuť najlepšie. Na Gruzínsko – krajinu, ktorá je naším skutočným spojencom v nepokojnom regióne. A na Ukrajinu, nášho najväčšieho suseda, ktorý bojuje za svoju územnú celistvosť, aj svoju západnú budúcnosť.

Našou prácou je zaistiť ľuďom bezpečný, pokojný a prosperujúci priestor na život. Nemusíme vymýšľať zázraky, stačí sa poctivo sústrediť na to, čo členovia EÚ či NATO dokázali najlepšie — spoločne riešiť problémy, vzájomne si pomáhať, učiť sa jeden od druhého a navzájom sa inšpirovať. Pre náš úspech a silu prekonať to, čo príde, sú rozhodujúce solidarita a vzájomná dôvera.

Členstvo v Európskej únii a Severoatlantickej aliancii bolo našou jedinou cestou do budúcnosti v roku 2004. Je našou jedinou cestou

do budúcnosti aj v roku 2019. Je to náš overený plán na prežitie vo svete, ktorý je oveľa viac neistý, než sme si ešte nedávno boli ochotní pripustiť.

Na záver mi dovoľte, vzácni hostia poďakovať sa vám, že ste prijali moje pozvanie na tento slávnostný obed. Mrzí ma, že dnes nie všetci pozvaní mohli prísť ako aj to, že kapacitne sme všetkých, ktorí by si zaslúžili tu dnes sedieť pozvať nemohli. Osobitne posielam pozdrav do Košíc pánovi prezidentovi Schusterovi a prajem mu pevné zdravie.“