BRATISLAVA. Je potrebné zmeniť financovanie vysokých škôl, pracovať na kvalite učiteľov a podporovať medzinárodnú spoluprácu.
V rozhovore pre agentúru SITA to uviedol poslanec Národnej rady Slovenskej republiky (NR SR) za Most-Híd Peter Kresák.
„Financovanie vysokých škôl je nastavené veľmi nešťastne, pretože tam veľmi dôležitú úlohu zohráva počet študentov," tvrdí Kresák.
To, čo bolo podľa neho predtým najväčším postrachom a čo predstavovalo výber kvalitných študentov, boli prijímacie pohovory, ktoré sa zrušili.
"Dnes sa na Právnickú fakultu Univerzity Komenského (PF UK) dostane každý, kto sa prihlási. Výsledok je potom taký, že práca s tými ľuďmi je veľmi ťažká a často k tomu nemajú žiadny vzťah,“ vysvetľuje Kresák.
Kresák kritizuje právnickú fakultu
Právnická fakulta UK, na ktorej Kresák pôsobil ako vysokoškolský pedagóg, išla podľa poslanca tou cestou, že sa snaží nabrať čo najviac študentov za cenu zníženia kritérií pri prijímaní.

„Najhoršie na tom je to, že výsledok potom nemôže byť dobrý. Keď učiteľ na UK vyhodí študenta zo skúšky, tak ho nemôže skúšať na druhý termín, na tretí sa už vytvára komisia, pričom do tejto komisie chodí aj zástupca vedenia fakulty. To znamená, že to, čo kedysi bolo automatické, že pedagóg bol vnímaný ako autorita a nebol spochybňovaný pred študentami, tak dnes to tak nie je,“ objasňuje Kresák.
Ďalšia vec, s ktorou nie je spokojný, je skutočnosť, že študentov pri písomných skúškach upozorňujú, že sa nemá podvádzať.
„Z pre mňa nepredstaviteľných dôvodov niektorí študenti Právnickej fakulty UK aj napriek upozorneniu podvádzajú pri písomkách. Výsledkom toho však je, že vedenie fakulty im dá napomenutie namiesto toho, aby ich automaticky vylúčilo zo štúdia. Podľa môjho názoru neexistuje iná sankcia ako automatické vylúčenie za podvádzanie na právnickej fakulte, ale v tomto je asi názor vedenia iný,“ zdôvodňuje Kresák.
Externé štúdium
Zároveň zdôrazňuje, že nie je veľký priateľ externej formy štúdia, pretože rozvrh je urobený tak, že externí študenti to jednoducho nemôžu stíhať.
„Sú tam totiž bloky, keď títo študenti sedia v škole raz za dva týždne v piatok a sobotu od rána do večera, čo nie je možné akceptovať, keďže je to jednak strašne namáhavé a vyčerpávajúce pre pedagógov a jednak pre študentov. Také kvantum informácií sa podľa môjho názoru nedá naraz absorbovať,“ dodáva Kresák.
Navyše ide podľa neho spravidla o ľudí, ktorí niekde pracujú, takže tomu štúdiu nemôžu venovať toľko času.
Poukazuje aj na výnimky, no i napriek tomu považuje úroveň diaľkového štúdia za oveľa horšiu ako úroveň štúdia denného.
Fakultám chýbajú peniaze
Prodekan Právnickej fakulty Univerzity Komenského (PF UK) Ján Škrobák tvrdí, že právnické fakulty na Slovensku sú dlhodobo podfinancované.
„Pre našu fakultu, ale aj iné právnické fakulty, je napríklad problémom neprimerane nízky koeficient náročnosti štúdia týkajúci sa študijných programov v odbore právo, čoho dôsledkom je, že právnické fakulty dostávajú na jedného študenta menej peňazí, ako dostávajú vysoké školy na študenta v iných spoločenskovedných odboroch,“ vysvetľuje Škrobák.
Prodekan objasňuje, že je pravdou, že ich fakulta už niekoľko rokov prijíma študentov na štúdium bakalárskeho študijného programu bez prijímacej skúšky, no túto situáciu treba podľa neho vidieť v celkovom kontexte spoločenských trendov a zmien.
„Ide napríklad o obdobie slabších populačných ročníkov, ktoré momentálne nastupujú na vysoké školy, odliv vysokoškolákov do zahraničia, najmä do ČR. Špecificky vo vzťahu k štúdiu práva treba poukázať aj na to, že roky negatívne na záujem o štúdium práva na Slovensku vplývala päťročná koncipientská prax,“ zdôvodňuje Škrobák.
Upozorňuje taktiež na to, že hoci je proces prijímania na štúdium na PF UK momentálne bez prijímacej skúšky, nijak nepoľavili z náročnosti štúdia ani z požiadaviek na študentov.
„Podľa nás je podstatne dôležitejšie to, čo a ako študentov učíme a aké sú nároky na skúškach, než to, ako a koľko študentov prijímame,“ uvádza prodekan.
Zodpovednosť štátu a politikov
Zároveň zdôrazňuje, že nastavenie financovania vysokých škôl je záležitosťou štátu, a teda aj politikov.
„Vysoké školy môžu nanajvýš lobovať za zmenu tohto systému. Pán Kresák je poslancom Národnej rady a je súčasťou koaličnej vládnej väčšiny, z tejto pozície môže podstatne viac ovplyvniť nastavenie financovania vysokých škôl než naša fakulta,“ objasňuje Škrobák.
V reakcii na Kresákovu kritiku, že vedenie fakulty automaticky nevylučuje študentov, ktorí sa snažia na skúškach podvádzať, prodekan poukazuje na fakt, že niečo ako automatické vylúčenie v právnom štáte neprichádza do úvahy, pretože každá sankcia musí individuálne vyjadrovať závažnosť skutku.
Kresák sa preto podľa jeho slov mýli v tvrdení, že fakulta má benevolentný prístup pri vyvodzovaní disciplinárnej zodpovednosti.
„Za podvod pri štúdiu sa typicky ukladá ako sankcia vylúčenie zo štúdia alebo podmienečné vylúčenie zo štúdia, v závislosti od okolností konkrétneho prípadu a od miery závažnosti skutku,“ dodáva Škrobák.