Čo hovoria o tragickej havárii fakty

Ide bezpochyby o jednu z najznámejších slovenských konšpiračných teórií.
O tom, že Štefánika zostrelili, najlepšie na príkaz z Prahy, sa na Slovensku šíria reči už desaťročia. Je to pritom o výmysel.
Ako teda zomrel letec, ktorý sa z myjavských kopaníc dostal až do najvyššej politiky?
Do dvojplošníka Caproni Ca 33 s číslom 11495 nasadol v nedeľu ráno 4. mája 1919 na talianskom letisku Campo Formido neďaleko Udine.
Sprevádzala ho jedna z najskúsenejších talianskych leteckých posádok: pilotom bol poručík Giotto Mancinelli-Scotti, druhým pilotom seržant Umberto Merlino a rádiotelegrafistom Gabriele Aggiunti.
Let prebiehal za veľmi nepriaznivých poveternostných podmienok. Krátko nato, ako sa lietadlo predpoludním objavilo nad Bratislavou a začalo pristávací manéver na blízke vajnorské letisko, sa nečakane zrútilo kolmo k zemi neďaleko Ivanky pri Dunaji. Čo o tejto havárii vieme?
Prečítajte si jeho súkromnú korešpondenciu

Štefánik sa narodil do rodiny vzdelancov, ktorá vyčnievala nad slovenský priemer a bola slovensky uvedomelá. Jeho otec bol evanjelickým farárom, krstný otec bol novinár, spisovateľ a politik Jozef Miloslav Hurban.
Milan sa dostal ešte ďalej, študoval, pracoval po boku najslávnejšieho parížskeho astronóma a precestoval svet. A z každého kúta zemegule posielal domov krátke listy, pozdravy či pohľadnice. Písal rodičom, bratom aj sestrám, babičke i rodinným známym.
A bola to pošta, v ktorej "nebadať šablónu, ani prázdnotu, ale živý vzťah a styk: srdečnosť aj úprimnosť preniká každým výrazom. Preto bývali jeho listy veľmi vítané a tiež netrpezlivo očakávané, lebo prinášali osvieženie a oprávňovali k čistej radosti a hrdosti.
Po tejto stránke je Štefánikova korešpondencia vzácnym a ozaj cenným príspevkom k poznaniu jeho ušľachtilej osobnosti. Tu ho poznávame v najnežnejšej intimite," opisuje Vladimír Polívka, ktorý Štefánikove listy zozbieral do knihy.
Skrytý rozmer slovenského Leonarda da Vinci

Pri vyratúvaní toho, čím všetkým bol Milan Rastislav Štefánik, sa zabúda na jeden aspekt. Spoluzakladateľ Československa bol aj vynálezcom. A nie hocakým.
V jeho starých zápisníkoch sa dodnes dochovali náčrty množstva zlepšovákov. Ukazujú jeho záujem o vedu, ale aj najnovšiu pánsku módu.
Vynašiel totiž hozentragle. Traky na mužské nohavice. A nielen tie.
Jeho Zápisník číslo 7 nesie titul Kresby patentov a dnes je spolu s ďalšími písomnosťami uložený v Slovenskom národnom archíve. Náčrty na zažltnutých stránkach dopĺňajú ich zložité astronomické výpočty a poznámky vo francúzštine, v češtine, maďarčine a angličtine.
Vynálezy však Štefánik dopĺňal textom v slovenčine. Napríklad skladaciu fajku, ktorá sa dala rozložiť na tri časti. Na ďalšom nákrese je skladací „deštník“, nasledujú „kalošne“, teda akési špeciálne ponožky.
Niektoré nápady sa úplne vymykajú predstavivosti, napríklad „rotačná pohľadnica“ či „spojenie budíčka s phonographom“.
Ako ho videli ľudáci či komunisti

Za sto rokov od svojej smrti sa Milan Rastislav Štefánik stihol stať hrdinom, symbolom, legendou, ba dokonca až sekulárnym svätcom, ale v očiach nepriateľov aj dobrodruhom, reakcionárom či agentom imperializmu.
Druhý život Štefánika, ktorý sa odohráva v predstavách a interpretáciách politikov, umelcov, publicistov i obyčajných ľudí, je nemenej zaujímavý a protirečivý ako jeho pozemský život.
Jeho tragická smrť nevyhnutne viedla k tomu, že pohľad na neho bol výrazne naplnený emóciami a pátosom. Takým, aký sa objavil aj v týždenníku Slovenské hlasy zopár dní po Štefánikovej smrti.
„Piesňami bohatierskymi budú sa kedysi velebiť jeho činy... – nesmrteľné bude meno Štefánika a nesmrteľné ostanú jeho skutky.“
V podobnom duchu zneli aj mnohé prejavy politikov a legionárov či básne prominentných umelcov.
Ale potom sa tón predstaviteľov štátu zmenil. Hneď niekoľkokrát.
Príbeh francúzskeho obdivovateľa

Keď sa Francúz Didier Rogasik krátko po príchode na Slovensko dozvedel o Milanovi Rastislavovi Štefánikovi, chcel o ňom vedieť viac. Zistil, že Štefánik ako pilot bojoval pri meste Arras, kde Didier vyrastal.
Nepriamych prepojení medzi Štefánikom a dnešným tlačovým atašé francúzskeho veľvyslanectva je viac.
Obaja žili na Slovensku aj vo Francúzsku, akurát sa vybrali opačným smerom. Didier Rogasik navyše pätnásť rokov slúžil vo francúzskej armáde. Nebol síce pilot a nedotiahol to ani na brigádneho generála, ale ako spojár pri pozemnom vojsku mal so Štefánikom čo-to spoločné.
„Francúzska vláda navrhovala, aby Štefánik zariadil vybudovanie siete rádiotelegrafických staníc. Túto prácu robil tento postavou malý Slovák pre Francúzsko. Nerobil to Francúz, ale Slovák. To je pozoruhodné,“ hovorí zanietený bežec a spevák, ktorý žije na Slovensku od roku 1998.
Nahliadnite do originálneho komiksu

Schyľovalo sa ku koncu 19. storočia, keď sa dosiaľ neznáme Košariská stali domovom zázračného dieťaťa.
Svojim myšlienkam ešte nevedelo dať tvar, zavadzal mu cumeľ. No jeho odhodlaniu ani vtedy nič nestálo v ceste.
Narodil sa Milan Rastislav Štefánik. Čoskoro najvýznamnejšiu postavu zo slovenských dejín vykresľujú prvé obrázky pripravovaného komiksu.
Už v siedmich rokoch vedel, že hoci pochádza zo skromných pomerov, neexistuje prekážka, čo by mu zabránila dotknúť sa hviezd. Ako jednu z nich, ale na poli kreslených superhrdinov, ho predstavuje trojica autorov Tomáš Kriššák, Arter Eniac a František Hříbal.
Na pestrofarebnom a vtipnom podklade opisujú nielen húževnatosť, s akou šesťkrát pokoril Mont Blanc, ale pripomínajú aj Štefánikovo oko pre fotografické umenie či vyjednávaciu taktiku.
Kreslený Milan zúročil superschopnosti najmä vtedy, keď sa rozhodovalo o vzniku prvej česko-slovenskej republiky.

Beata
Balogová
