BRATISLAVA. Organizácia WikiLeaks zverejnila na internetovej stránke wikileaks-slovensko.org preklady textov, o ktorých tvrdí, že sú depešami amerického veľvyslanectva na Slovensku.
"Väčšia časť obsahu týchto dokumentov sa venuje osobám Marian Kočner a Štefan Harabin, najmä ich protiprávnemu konaniu poškodzujúcemu občanov a občianky Slovenska," uvádza organizácia vo vyhlásení.
Upozorňujú na osud Assangea
Cieľom tohto kroku je podľa organizácie upozorniť na osud zakladateľa WikiLeaks Juliana Assangea.
"Ak sa po vražde Jána Kuciaka v slovenských médiách hovorilo, že útok na novinára je útokom na celú demokraciu, čím potom je zatknutie Juliana Assangea," pýta sa organizácia.
Zakladateľ WikiLeaks Julian Assange podľa nich čelí hrozbe vydania do USA, kde mu hrozí vysoký trest za zverejnenie utajovaných armádnych dokumentov.
V textoch, ktoré nie sú presne datované, ale odvolávajú sa na udalosti približne z rokov 2006 až 2009, sa spomína napríklad bývalý generálny prokurátor Dobroslav Trnka.
Text konštatuje, že sa na stretnutiach s predstaviteľmi veľvyslanectva jednoznačne snažil sprostredkovať obraz oddaného štátneho zamestnanca, ktorý robí to najlepšie, čo vie v ťažkej práci, a to napriek zasahovaniu a nekompetentným politikom.
"Sme presvedčení, že v tom je istý kus pravdy. Ale Trnkov pokus obmedziť nezávislosť špeciálneho prokurátora, jeho nevysvetliteľné výroky týkajúce sa zákonnosti toho, čo sa javí ako zjavne nezákonná a skorumpovaná dohoda o výstavbe skládky uprostred mesta a jeho spojenie s pochybným podnikateľom Mariánom Kočnerom, ktorý má väzby na prípad Malinovej (Hedviga Malinová, pozn. SITA) aj na škandál okolo skládky (kauza Pezinská skládka, pozn SITA) nastoľujú otázky o jeho nezávislosti a úsudku".
Kauza útoku na Hedvigu Malinovú
V súvislosti s kauzou útoku na Hedvigu Malinovú z roku 2006 dokumenty spomínajú, že jej právneho zástupcu Romana Kvasnicu oslovil v júli 2008 Kočner, charakterizovaný ako "podnikateľ, ktorý je všeobecne považovaný za biznismena so stykmi s podsvetím a je blízky generálnemu prokurátorovi Trnkovi".
"Kočner údajne povedal, že ak Malinová verejne prizná, že klamala, jej prípad bude zmetený zo stola.
Kočner povedal Kvasnicovi, že minister Kaliňák a premiér Fico sú v pasci, pretože verejne oznámili, že útok na Malinovú sa nestal a že sa z tohto prípadu nemôžu vymaniť bez toho, aby Malinová priznala vinu.
Kvasnica odmietol ponuku Kočnera, ktorého ponuka sa odvtedy zmenila na oficiálnu žiadosť generálnej prokuratúry, aby sa Malinová podrobila skúške na detektore lži," uvádza sa v dokumentoch.
Politizácia súdnictva
Politizáciu súdnictva spomínajú texty napríklad v súvislosti s bývalým šéfom rezortu spravodlivosti a Najvyššieho súdu SR Štefanom Harabinom.
"Vzostup Štefana Harabina z ministra spravodlivosti na predsedu Najvyššieho súdu SR, zneužívanie disciplinárnych konaní proti sudcom a výmena kompetentných, nezávisle zmýšľajúcich sudcov za ´politické prostitútky´ má znepokojujúci dopad na manažment a rozhodnutia vychádzajúce zo slovenských súdov," konštatuje dokument.
Zodpovedanie sa slovenských súdov voči verejnosti dokument označuje ako problematické pre slabú vymožiteľnosť prístupu k súdnym rozhodnutiam.
"Súdy často zamietajú žiadosti verejnosti o detailoch jednotlivých súdnych rozhodnutí a ako dôvod udávajú, že len zúčastnené strany majú právo na túto informáciu," uvádza dokument.
Spomína tiež znepokojenie v širších kruhoch súdnej moci, ako ukázala petícia voči „atmosfére strachu“ v súdnictve, ktorú podpísalo viac ako 100 sudcov (petícia z roku 2009, pozn SITA).
"Výsledky Harabinovho zmocnenia sa súdnictva sú stále jasnejšie: netransparentnejšie a autoritárske súdnictvo založené na už bez tak netransparentnej a autoritárskej báze," konštatuje dokument.
Organizácia WikiLeaks sa definuje ako medzinárodná nezisková organizácia, ktorej cieľom je publikovanie dokumentov poskytovaných od anonymných zdrojov. Funguje od roku 2006, pričom v prvých 10 rokoch fungovania podľa vlastných tvrdení zverejnili 10 miliónov dokumentov.
