BRATISLAVA. Vulgárne vyhrážky sprevádzané kopancami, sácaním či bitím päsťami – tak v polovici apríla vyhnali 17-roční Sandra a Filip z ihriska v Malých Ripňanoch v Topoľčianskom okrese 27-ročného mentálne postihnutého Tomáša.
Tretí tínedžer bitku nakrúcal na mobil, polícia v utorok zverejnila video na svojej facebookovej stránke.
Matka napadnutého muža pre RTVS povedala, že sa s ním mladí ľudia poznali a že incidentu vôbec nerozumie. Hovorí, že jej syn si chcel zahrať futbal a teraz sa bojí vyjsť von. Nechcel ani povedať, čo sa mu stalo, pretože sa bál pomsty.
Polícia nechce povedať, prečo Sandra a Filip hendikepovaného napadli. Vedie trestné stíhanie vo veci pre trestný čin výtržníctva. Okolnosti prípadu sa vyšetrujú, odkázala nitrianska policajná hovorkyňa Renáta Čuháková.
Za krutým správaním detí a tínedžerov treba vo všeobecnosti hľadať násilie v domácom prostredí a nedostatok príležitostí, ako sa realizovať, hovorí Gabriela Herényiová z Katedry psychológie Filozofickej fakulty UK v Bratislave.
Do slabšieho sa agresori podľa nej pustia najmä preto, že majú istotu, že nemôžu prehrať.
"Deti sú násilné preto, že nemajú uspokojené základné potreby. Základnou potrebou je pocit bezpečného rodinného zázemia, čiže je možné, že agresori sa s násilím stretávajú bežne v domácom prostredí a berú to ako prirodzenú vec, z ktorej dokážu mať aj zábavu,“ vysvetľuje psychologička.
Cítia sa žiaci bezpečne?
Stredná odborná škola v Nitre, do ktorej Sandra a Filip chodia, hovorí, že má nástroje na boj s agresiou a šikanou.
