BRATISLAVA. Slovensko je voči hybridným hrozbám značne zraniteľné.
Tvrdia to tvorcovia najnovšej publikácie neziskovej organizácie Globsec, ktorej výsledky prezentovali v utorok na tlačovej konferencii v Bratislave pracovníci programu Strategická komunikácia Globsec-u.
Ohrozené Slovensko
"Nemôžeme sa tváriť, že Slovenska sa hybridné hrozby netýkajú, keď vidíme, čo sa deje všade v Európe. Prijatie Koncepcie boja proti hybridným hrozbám vládou Slovenskej republiky minulé leto je prvý a dôležitý krok, máme však v tejto oblasti ešte veľa medzier," uviedol vedúci programu Strategická komunikácia Globsec-u, analytik Daniel Milo.
Šesť autorov publikácie analyzovalo šesť kľúčových oblastí, ktoré predstavujú terče najčastejších hybridných hrozieb, ale aj prostriedky, ktorými pôsobia.
Okrem toho identifikujú slabé miesta a ponúkajú 40 odporúčaní na zvýšenie odolnosti Slovenska voči hybridným hrozbám.
Ako Milo vysvetlil, hybridné hrozby pôsobia na zraniteľné miesta s cieľom využiť ich v prospech protivníka.
Slovensko má podľa analytika rovnako skúsenosť s polovojenskými a extrémistickými skupinami, ktoré môžu predstavovať nebezpečenstvo pre stabilitu a bezpečnosť spoločnosti.
"Robia tak nielen svojimi protiprávnymi aktivitami, ale aj šírením propagandy a dezinformácií. Práve dezinformácie, kybernetické útoky či peňažný vplyv zahraničných aktérov, známy aj ako strategická korupcia, môžu ovplyvniť volebné procesy v krajine. Spôsob, ako sa brániť podobným hybridným aktivitám, predstavuje strategická komunikácia," zdôraznil.
Chýbajú odborníci
Analytička programu Strategickej komunikácie GLOBSEC-u Katarína Klingová dodala, že informačné a komunikačné technológie sú jedným z hlavných cieľov hybridného útoku na krajinu.
Napriek tomu, že Slovensko zavádza v kybernetickej bezpečnosti nové opatrenia, štátnu správu stále trápi nedostatok kvalifikovaných odborníkov.
"Kybernetická bezpečnosť je zároveň úzko previazaná s energetickou bezpečnosťou, protiopatrenia sa však kybernetickou zložkou takmer vôbec nezaoberajú," dodala.
