BRATISLAVA. Slovenská verejnosť má k Európskej únii (EÚ) pozitívny vzťah.
Voľby do Európskeho parlamentu (EP) však aj naďalej ostávajú na okraji záujmu.
Európsky podpriemer
Vyplýva to z prieskumu verejnej mienky Slovensko pred voľbami do Európskeho parlamentu 2019, ktorého výsledky na dnešnej tlačovej konferencii predstavila sociologička a analytička Inštitútu pre verejné otázky (IVO) Oľga Gyárfášová.
„Pozitívne hodnotenie členstva v EÚ u slovenskej verejnosti dlhodobo prevláda. V porovnaní s priemerom EÚ však zaostávame,“ vysvetľuje Gyárfášová.
Na Slovensku je totiž podľa výsledkov prieskumu spokojných s členstvom v Európskej únii 54 percent obyvateľov, kým priemer EÚ je 61 percent.
Polarizácia spoločnosti
Pozitívne názory na členstvo Slovenska v EÚ majú spomedzi voličov jednotlivých politických strán najvyššie priaznivci koalície Progresívneho Slovenska a Spolu - občianska demokracia (PS/SPOLU), kým najmenej spokojní s členstvom v EÚ sú voliči strany Kotleba – Ľudová strana Naše Slovensko (ĽSNS).
„Až 86 percent voličov PS/SPOLU je spokojných s naším členstvom v EÚ, zatiaľ čo pri voličoch ĽSNS je to číslo podstatne nižšie a dosahuje hodnotu 20 percent.
Takúto výraznú polarizáciu sme zatiaľ na Slovensku nemali,“ zdôrazňuje Gyárfášová.
Prieskum ďalej u oslovených voličov zisťoval ich záujem o účasť v eurovoľbách, pričom 21 percent respondentov uviedlo, že sa na nich určite zúčastní, 22 percent oslovených však už dnes vie, že voliť nepôjde a zvyšných 57 percent opýtaných sa ešte stále rozhoduje.
„Na základe deklarovanej ne/účasti je stále ešte veľmi ťažké odhadovať reálnu účasť na hlasovaní 25. mája,“ vysvetľuje Gyárfášová.
Miera rozhodnutia prísť voliť sa pritom podľa nej výrazne líši podľa sociálno-demografických znakov i podľa straníckych preferencií.
„Vyššia pravdepodobnosť účasti je medzi ľuďmi s vysokoškolským vzdelaním a ľuďmi mladšej generácie vo veku 25 až 34 rokov,“ zdôrazňuje sociologička.
Tí, ktorí váhajú, respektíve sú rozhodnutí sa nezúčastniť na eurovoľbách, odpovedali v prieskume na otvorenú otázku, čo by zmenilo ich rozhodnutie.
Najviac respondentov ako odpoveď uviedlo „vhodní kandidáti“.
„To naznačuje vysokú personalizáciu prípadnej mobilizácie,“ objasňuje Gyárfášová
Zároveň zdôrazňuje, že viacerí respondenti uviedli ako nutnú podmienku účasti na voľbách väčšiu informovanosť, a to nielen vo vzťahu k nastávajúcim eurovoľbám, ale aj k práci aktuálnych poslancov, ktorých počas ich volebného obdobia neregistrovali.
V odpovediach na túto otvorenú otázku však až 22 percent respondentov uviedlo, že ich nič nepresvedčí, keďže majú dlhodobý nezáujem o politiku.
„Momentálne je ťažké odhadnúť reálnu účasť na eurovoľbách. Dá sa však predpokladať, že Slovensko bude mať po nich v Európskom parlamente liberálne zastúpenie, ale aj zastúpenie euroskeptických politických strán,“ dodáva sociologička.
Reprezentatívny kvantitatívny prieskum Slovensko pred voľbami do Európskeho parlamentu 2019 uskutočnil Inštitút pre verejné otázky (IVO) s podporou Nadácie Hannsa Seidela na Slovensku, ktorá sa venuje politickému vzdelávaniu a medzinárodnej spolupráci v spoločensko-politických otázkach.
Zber dát robila agentúra Focus na reprezentatívnej vzorke 1 026 respondentov starších ako 18 rokov v dňoch 8. apríla až 14. apríla 2019.
