BRATISLAVA. "Nech sú europoslanci rovnomernejšie rozložení. Keď majú Francúzi a Nemci drvivú väčšinu, tak čo tí naši môžu presadiť? Nemôžu nič," hovorí 61-ročný Žilinčan Oldo.
Jeho názor, že Slovensko v Európskej únii nepočuť je čoraz viac rozšírený a stotožňujú sa s ním dokonca ľudia, ktorí sa označujú za eurooptimistov.
Viacerí preto nevidia zmysel v tom, aby išli 25. mája voliť štrnástich zástupcov Slovenska do europarlamentu.
Vyplynulo to z kvalitatívneho prieskumu, ktorý formou skupinových diskusií robila Katedra politológie na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave pre denník SME.
Napriek tomu sa aj vďaka Slovensku podarilo dosiahnuť v Únii viaceré významné rozhodnutia - väčšiu kontrolu dvojakej kvality potravín, zachovať kohézne fondy, ktoré krajine výrazne pomáhajú, alebo spolu s Veľkou Britániou aj zablokovať harmonizáciu daní navrhovanú Európskou komisiou.
Denník SME analyzoval, nakoľko hlas Slovenska v Európskej únii počuť a do akej miery to ovplyvňuje nižší počet obyvateľov. Slováci, ktorí pôsobia v európskych inštitúciách, diplomati či politológovia sa zhodujú, že ide o mýtus.
Dzurinda: Konzum sa preniesol aj do politiky. Len kupujeme a zahadzujeme Čítajte "To, že Slovensko je v Európskej únii malý a bezvýznamný štát, patrí medzi novodobé mýty," hovorí politologička z Univerzity Komenského Aneta Világi, ktorá viedla s účastníkmi prieskumu rozhovory o tom, ako vnímajú Európsku úniu.
Pripúšťa, že Slovensko sa svojou veľkosťou či počtom obyvateľov nemôže zrovnávať s krajinami ako Nemecko, Poľsko, Španielsko, Taliansko či Francúzsko.
"Slovensko však nepatrí medzi najmenšie štáty Únie a nie je pravda ani to, že by významnosť či bezvýznamnosť krajiny v Európskej únii závisela výlučne od počtu obyvateľov či veľkosti územia," hovorí.
Menšie štáty majú podľa Rastislava Mojta, ktorý dlhé roky pôsobil v diplomacii, dokonca výhodu. "Funguje to presne naopak ako mýtus, že malé krajiny nemajú váhu. Práve malé štáty bývajú tie, ktorým sa jednoduchšie prichádza s nejakými iniciatívami a nenesú pritom ani také riziko ako tie väčšie,“ hovorí.
Kvóty ako špecifický príklad
"Radšej pôjdem do infringementu proti Slovensku, ako by som súhlasil s diktátom Bruselu, ktorý bol uskutočnený väčšinou," rozhorčoval sa na jeseň 2015 vtedajší premiér Robert Fico zo Smeru.
Slovensko vtedy väčšina štátov prehlasovala v Rade ministrov Európskej únie a prijala povinné utečenecké kvóty. Proti boli okrem Slovenska aj Česko, Maďarsko a Rumunsko.
Vláda pod vedením Fica nakoniec skutočne podala žalobu na Európsku úniu, no Súdny dvor Európskej únie v Luxemburgu ju v roku 2017 odmietol.
Silnejšími a väčšími krajinami sa často obhajujú domáci politici, keď sa im nepodarí na pôde Únie niečo presadiť, alebo dokonca sami na návrh pristúpili pri rokovaniach Európskej rady, hovorí politológ Pavol Baboš z Univerzity Komenského.
