BRATISLAVA. Články o podozreniach zo zneužívania detí niektorými vedúcimi v tábore ChaChaLland nevznikajú tak, že obeť vyrozpráva svoj príbeh a redakcia ho nekriticky uverejní. Každý text prechádza kontrolou niekoľkých ľudí a hoci je pod ním podpísaný jeden alebo dvaja autori, je to výsledok spoločnej redakčne práce.
Denník SME pripravil niekoľko odpovedí na najčastejšie otázky týkajúce sa tejto témy.
Ako vznikla téma ChaChaLand?
Po tom, ako sa na sociálnych sieťach začal šíriť text Kataríny Danovej o jej zneužívaní nemenovaným vedúcim tábora, začali sa ľudia v SME a Denníku N zaujímať, o aký tábor ide.
Tak sme deťom zrušili tábor Čítajte Rýchlo sa ukázalo, že Danová ako dieťa chodila do ChaChaLandu. Obe redakcie ju nezávisle od seba oslovili so žiadosťou o rozhovor a ona súhlasila.
Novinári z oboch redakcií sa preto dohodli, že nebudú medzi sebou súťažiť, kto jej príbeh zverejní prvý a budú pracovať spoločne, keďže ide o spoločensky dôležitú tému.
Tento postup schválili aj vedenia oboch redakcií. Následne si vymieňali zistenia a texty nakoniec aj v rovnakom čase publikovali na webe.
Ako prebiehala komunikácia s vedením ChaChaLandu?
Novinári zo SME a Denníka N sa s vedením tábora stretli 20. marca v redakcii Denníka N.
Vyšetrovanie zneužívania sa začína, Danová sa pripravuje na výsluch Čítajte Na stretnutie prišli zakladateľ ChaChaLandu Roman Paulíny, Peter Vokalík, ktorý má v občianskom združení ChaChaLand na starosti financie, a Martin Poláš, jeden z vedúcich tábora. Na stretnutí odpovedali na všetky otázky.
Súhlasili s nahrávaním celého stretnutia, no redaktorov poprosili, aby im ich vyjadrenia pred publikovaním poslali na autorizáciu.
Pri práci na nasledujúcich príbehoch redakcia komunikovala s vedením cez oficiálny e-mail ChaChaLandu. V prípade druhého príbehu Zuzany vedenie na otázky odpovedalo, v ďalšom prípade nahých fotografií a exvedúceho Tomáša Štrbu už nie.
