BRATISLAVA. Nárast extrémistických hnutí nie je príčinou, ale dôsledkom problému. Práve preto je neustále potrebné pripomínať si, čo bol fašizmus a že už raz porazený bol.
V súvislosti so stredajším Dňom víťazstva nad fašizmom sa na tom zhodli predstavitelia a členovia viacerých opozičných parlamentných strán.
Niektorí zdôrazňujú potrebu viac učiť mladých kriticky myslieť.
Boj proti extrémizmu
"Fašizmus bola ideológia, ktorá pripravila milióny ľudí o životy a zdevastovala celú Európu. V súčasnosti vidíme, že aj na Slovensku sa rozmáhajú ideológie, ktoré hľadajú inšpiráciu vo fašizme, v nenávisti k iným skupinám," povedala pre TASR predsedníčka poslaneckého klubu OĽaNO Veronika Remišová.
Tvrdí, že ľudia takéto hnutia nevolia pre ich ideológiu, ale preto, že štát nefunguje.
To, čo malo byť "hrádzou proti extrémizmu", podľa jej slov napokon jeho rast posilnilo. Doplnila, že k jeho šíreniu pomáhajú aj dezinformácie rozvracajúce spoločnosť.
Na dôležitosť pripomínať si tieto udalosti upozornil aj predseda Sme rodina Boris Kollár.
"Je dôležitá historická pamäť, pretože ak nie je tá, tak ľudia a generácie zabúdajú, a potom si tým celým musia prechádzať opäť," povedal.
Proti extrémizmu treba podľa neho bojovať tým, že sa prestane extrémne kradnúť, klamať či podvádzať a zaujímať sa o seba a svojich oligarchov.
"Treba sa konečne začať zaujímať o bežných obyčajných ľudí a ich problémy. Toto je najlepší protiliek na extrémizmus," doplnil.
Poslankyňa Národnej rady (NR) SR Natália Blahová (SaS) skonštatovala, že v súčasnej spoločnosti by sa nemal akceptovať žiadny režim potláčajúci ľudské práva a slobody.
"Preto by sme mali byť veľmi principiálni, ak ide o postoje k extrémistickým, nacionalistickým stranám," tvrdí.
Za neprípustné považuje kriminalizovať ľudí napríklad na základe farby pleti. Práve takéto "skratkovité myslenie" podľa jej slov dostalo ľudí do koncentračných táborov.
Viac medzi ľuďmi
V boji proti extrémizmu považuje Lucia Ďuriš Nicholsonová (SaS) za dôležité, aby "štandardní" politici chodili medzi ľudí.
"Ľudia nechcú čítať nejaké siahodlhé odborné riešenia v našich programoch. Chcú vidieť, že sa politici zaujímajú o ich problémy," podotkla.
Z dlhodobejšieho hľadiska vidí potrebu dostať do škôl kritické myslenie, mediálnu gramotnosť a podnietiť záujem mladých o veci verejné.
Podobne to vidí aj poslanec Martin Poliačik (nezaradený), ktorý povedal, že nárast a šírenie "fake news" odzrkadľuje neflexibilný a ťažkopádny vzdelávací systém, v ktorom absentujú kritické myslenie či schopnosť posúdiť a adaptovať sa na meniacu sa každodennú realitu.
Dôsledok problému
Extrémistické hnutia považuje za dôsledok problému, nie príčinu. "Nárast podpory ĽSNS je priamo úmerný tomu, ako v štáte narastajú korupcia, populizmus, roky sa neriešia problémy v zdravotníctve, školstve a iných sférach nášho života," zdôraznil.
Pre nespokojnosť s týmito oblasťami podľa jeho názoru občania hľadajú alternatívy. Za potrebné považuje zamerať sa na príčinu, nie na dôsledok problému.
Podobným antidemokratickým silám je podľa neho potrebné pripomínať, že "my Európania sme fašizmus už raz porazili a porazíme ho znova".
ĽSNS na otázky TASR k tejto téme zatiaľ neodpovedala.
