BRATISLAVA. Centrum slovenského zahraničia v Bratislave by malo vzniknúť koncom roka 2020.
Svetové združenia Slovákov v zahraničí (SZSZ) jeho otvorenie plánovalo pôvodne už na jeseň tohto roku, zatiaľ však čakajú na schválenie financií.
„Zdržali nás úradné formality a pamiatková ochrana objektu, ale aj zabezpečenie financovania,“ uviedol predseda SZSZ Vladimír Skalský. Podľa neho štát má rozhodnúť o podpore 1,5 až dvoch miliónov eur.
V zahraničí žuije jeden pol milióna krajanov
Centrum ponúkne komplexnú prezentáciu života Slovákov v zahraničí a súčasne to bude záchytný bod pre nich v hlavnom meste.
Takisto má pomôcť, aby si Slováci na Slovensku uvedomovali, že v zahraničí žije okolo jeden a pol milióna krajanov. Centrum bude mať multifunkčnú sálu, galériu, ako aj krajanskú reštauráciu.
Otázka financovania centra bude zaradená do programu májového zasadnutia Rady vlády pre krajanské otázky a ako hosť bude prizvaný aj predseda SZSZ.
Potvrdil to riaditeľ tlačového odboru ministerstva zahraničia Juraj Tomaga.
„Rada vlády pre krajanské otázky je poradným a konzultačným orgánom vlády Slovenskej republiky v oblasti starostlivosti o Slovákov žijúcich v zahraničí a strategicky usmerňuje aktivity Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí. Rada projekt aj s otázkou financovania posúdi a navrhne ďalší postup SR a jej orgánov,“ uviedol Tomaga.
Súčasť programového vyhlásenia vlády
Jednorazový príspevok má byť, ako uviedol Skalský, mimoriadne dobre investovaný.
"Aj preto veríme v podporu, akú sľúbili vysokí štátni činitelia, naposledy pri oficiálnom prijatí delegácie SZSZ minister zahraničných vecí a európskych záležitostí Miroslav Lajčák. Som presvedčený o tom, že sa tak naplní to, čo bolo dosiaľ proklamované, teda programové vyhlásenie súčasnej vládnej koalície, ktoré zaradilo problematiku podpory krajanov medzi hlavné priority zahraničnej a európskej politiky vlády,“ podotkol Sklaský.
Prezentácia kultúry zhraničných Slovákov
Sídlom centra bude chátrajúca budova v centre hlavného mesta na Laurinskej 19. Živé umenie Slovákov žijúcich v zahraničí od folklóru cez klasickú a populárnu hudbu, divadlo, až po literatúru bude centrum prezentovať v multifunkčnej sále.
Pre umenie akademických maliarov a sochárov, talentovaných autodidaktov, ako aj naivné umenie, vrátane toho slávneho z Kovačice a Padiny v Srbsku či umeleckú fotografiu určia galerijný priestor.
Chýbať nebude ani malá expozícia histórie Slovákov žijúcich v zahraničí a tiež krajanská reštaurácia, ktorá ukáže ďalšiu časť kultúrneho bohatstva krajanov, gastronómiu a súčasne pomôže financovaniu prevádzky centra.
„Bratislavčania a návštevníci Bratislavy sa tak budú môcť oboznámiť so špecialitami, ako sú nadlacké halušky z Rumunska či kysáčska sárma zo Srbska, súťažiť medzi sebou budú môcť vychýrené klobásy z Dolnej zeme ako je čabianska z Békešskej Čaby a okolia v Maďarsku, petrovská zo Srbska alebo nadlacká z Rumunska,“ avizoval Skalský.
Kultúrny program podľa predsedu SZSZ ukáže, aké bohatstvo uchovávajú, ale aj vytvárajú krajania.
"Ak to budeme robiť na nultom kilometri Bratislavy, v jej absolútnom srdci, veríme, že to významne zvýši povedomie o tom, že veľká a pritom integrálna časť slovenského národa žije aj mimo hraníc Slovenska. Niektorí tam žijú tristo rokov, ako tí dolnozemskí Slováci, niektorí tam odišli študovať či pracovať, alebo sa tam oženili či vydali len celkom nedávno, napokon niektorí sa možno i vrátia,“ prízvukoval.
Zázemie pre zahraničných Slovákov v Bratislave
Zámerom je, aby krajania považovali Centrum slovenského zahraničia za svoje miesto, kde sa v Bratislave zastavia.
„Týka sa to rovnako krajanov v zámorí, v západnej Európe, v okolitých krajinách či na Dolnej zemi. Z tých posledných dokonca mnohí žijú na Slovensku. Už sa na nás mladí Slováci, pôvodne zo Srbska, dnes žijúci v Bratislave, Trnave či Nitre obrátili s prosbou, či by pri Centre slovenského zahraničia mohol fungovať ich folklórny súbor, cvičiť a vystupovať tam. Pochopiteľne také čosi sme veľmi privítali,“ uviedol.
Výkup a rekonštrukciu priestorov podľa predsedu Svetového združenia zahraničných Slovákov musí podporiť štát.
"Pokiaľ ide o prevádzku, tam rátame s tým, že ju dokážeme zabezpečiť bez napojenia na štátny rozpočet, teda z výnosov z vlastnej činnosti centra, ale aj pomocou rôznych grantov na konkrétne projekty, realizované v centre, nielen štátnych, ale napríklad aj mestských, medzinárodných, zo súkromnej sféry alebo od štátov, kde krajania, účinkujúci v centre, žijú. Tu sa vieme oprieť o skúsenosti, ktoré členské organizácie Svetového združenia Slovákov v zahraničí majú. Prevádzkujú rôzne kultúrne centrá v Maďarsku, Srbsku, Poľsku, Ukrajine či Česku, i v ďalších," uzavrel Skalský. Ideu zriadenia Centra ako projektu Svetového združenia Slovákov v zahraničí podporili v prijatých záveroch aj účastníci Stálej konferencie Slovenská republika a Slováci žijúci v zahraničí v októbri 2018 v Bratislave.
