Rozhovor s hollywoodskou superstar

Váš rozhovor s Roberton Pattinsonom sme, bohužiaľ, museli zrušiť, oznámili nám z festivalu v San Sebastiane, keď sme prišli v dohovorenom čase na dohovorené miesto.
O desať minút nás však ešte zastihli na chodbe hotela Maria Cristina a podávali novú informáciu: Počkajte, zdá sa, že sa predsa len uskutoční.
Po pol hodine to znovu vyzeralo inak: Nie, je nám ľúto. Robert Pattinson svoj dnešný program zrušil. Ale o chvíľu zase zvonil telefón: Ste ešte nablízku? Vráťte sa, prosím, Robert si to rozmyslel.
Zmätok podľa všetkého nastal preto, že denný plán anglickej hereckej hviezdy na jednom z najväčších svetových festivalov unikol na internet.
Pattinsonov tím sa obával, že to naruší jeho pokoj a bude ho prenasledovať dav fanúšikov, ktorý mu robí problémy odvtedy, ako sa do kín dostala tínedžerská sága Twilight.
Robert Pattinson napriek tomu svoje záväzky splnil. Rozprávala sa s ním Kristína Kúdelová.
Ako si obľúbiť platenie a míňanie

Musí ísť o niečo špinavé, čím sa slušnému človeku neradno zaoberať. Veď koľko slovenských prísloví to dokazuje.
Či už sú to zvraty „peniaze sú smrť“, „peniaze sú lakomé“, „peniaze iba aby jeden robil“, „za peniaze žiadna láska“ či „na peniazoch čert sedí“. Všetky podporujú predstavu, že peniaze sú nečisté.
Ibaže slovenský ľud vie byť s peniazmi aj prudko racionálny či cynický.
Stačí sa pozrieť na iné príslovia: „kto bez peňazí chodí, toho psy obštia“, „kto má peniaze, to je pán“, „za peniaze všetko, zadarmo nič“ či obľúbený večný nápis pred pohostinstvom - „dnes za peniaze, zajtra zadarmo“.
Peniaze sú dôležité a rozumné nakladanie s nimi o to viac. Žiaľ, uvažovať o peniazoch racionálne je veľmi náročné.
Kde všade sa nechávame zmiasť, keď sa rozhodujeme o peniazoch, a čo sa s tým dá robiť?
Príbeh o návrate zo sveta mŕtvych

Na vozíku nosí opätky a pozerá sa okoloidúcim do očí. Oni sklápajú zrak. V šesťdesiatpäťke si chce kúpiť motorku a prejazdiť Slovensko. No aj tak hovorí: „Ak zomriem zajtra, je to super. Žila som dobre a všetko mám uzavreté.“
Sochárka a výtvarníčka Zorka Lednárová je napriek zdravotnému postihnutiu a vážnym ochoreniam mimoriadne energická a pozitívna žena, ktorá stále tvorí a vystavuje.
Hovorí otvorene o klinickej smrti, ktorú dvakrát prekonala, o živote na vozíčku, aj o tom, ako ju deti mnohokrát zachránili.
"Sú mojou neskutočnou oporou. Sú zdravé, dobre vychované, milujem ich, obetujem sa pre ne a som na ne pyšná. No nežijem život pre deti, žijem svoj život. Nikto nežije v mojom tele, nikto nemusí znášať bolesti, ktoré mám každý deň. Predtým som bola človek, ktorý sa naozaj rozdával. Aj pre chorobu som sa musela naučiť priznať, že nevládzem a že nemôžem," vysvetľuje.
V banke, ktorá má poklad nevyčísliteľnej hodnoty

Možno ste prešli okolo a ani nevedeli, že za nenápadnou vrátnicou a obyčajným zeleným pleteným plotom na okraji Piešťan sa nachádza jedna z najdôležitejších budov na Slovensku.
Musíte prejsť ďalšou bránou, pomedzi pár vzhľadom niekoľko desiatok rokov starých budov, aby ste ju videli - Génová banka Slovenska.
Aj tu majú veľké hrubé a ťažké dvere ukrývajúce trezory. Akurát tieto ukrývajú skutočne nevyčísliteľné bohatstvo - genetické zdroje poľnohospodárskych plodín či iných rastlín Slovenskej republiky.
"V každom štáte je génová banka trošku iná, väčšia alebo menšia, majú aj rozdielne systémy čo sa spôsobu balenia či uchovávanie vzoriek týka," hovorí riaditeľ Výskumného ústavu rastlinnej výroby Pavol Hauptvogel, ktorý je súčasťou Národného poľnohospodárskeho a potravinového centra.
Slovenská v Piešťanoch patrí skôr k menším, ale o nič menej dôležitým.

Beata
Balogová
