BRATISLAVA. Ústavný súd priznal finančné odškodnenie vo výške 2000 eur Rómovi, ktorý sa od roku 2014 neúspešne domáhal nápravy za diskrimináciu v prístupe k zamestnaniu.
O prípade informovala Poradňa pre občianske a ľudské práva, mimovládna organizácia, ktorá sťažovateľovi poskytla právne zastúpenie v súdnom spore.
Nechceli ho zamestnať
"Poškodený Róm sa obrátil na okresný súd po tom, čo mu miestna pracovná agentúra odmietla sprostredkovať ponúkané voľné pracovné miesto, dôvodom bol jeho etnický pôvod. Agentúra to zdôvodňovala tým, že firma, pre ktorú hľadala ľudí, si výslovne neželá Rómov," priblížil okolnosti prípadu Štefan Ivanco z mimovládnej organizácie.
Odchovanec detského domova: Na ulici som si myslel, že je koniec Čítajte Okresný súd v Trnave, v ktorého agende bola spomínaná kauza, dlho vôbec nekonal.
"Prvé pojednávanie vytýčil až po troch rokoch a ôsmich mesiacoch od podania žaloby," uviedol Ivanco. Počas súdneho konania navyše žalovaná pracovná agentúra zanikla.
"Jej práva a povinnosti prevzala iná spoločnosť, na ktorej majetok bol pred prvým pojednávaním vyhlásený konkurz. Odškodnenie za diskrimináciu, ktoré si poškodený na súde uplatňoval, sa tak stalo prakticky nevymožiteľným," dodal.
Dostane odškodné
V roku 2018 sa preto sťažovateľ obrátil na Ústavný súd, kde namietal, že nečinnosťou okresného súdu došlo k porušeniu jeho práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.
Na trhu práce stále pretrváva diskriminácia na úkor Rómov Čítajte Ústavný súd jeho žiadosti vyhovel a rozhodol, že okresný súd musí poškodenému vyplatiť odškodnenie vo výške polovice žiadanej finančnej kompenzácie (4000 eur) za vzniknutú ujmu. Rovnako musí uhradiť trovy konania.
Súd v rozhodnutí, ktoré vydal 20. marca (neziskovke bolo doručené v ostatnom období) zohľadnil fakt, že sťažovateľ aktívne nabádal súd ku konaniu, zároveň neprijal argumenty súdu, ktorý ťahajúci sa prípad vysvetľoval personálnou poddimenzovanosťou i tým, že počas konania bolo potrebné z objektívnych príčin pristúpiť k prerozdeleniu spisu, čo malo za následok predĺženie konania.
Ústavný súd odvodil svoj verdikt z osvojenej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, podľa ktorej platí, že personálne problémy justičného systému nezbavujú štát zodpovednosti za zbytočné prieťahy v súdnom konaní.
"Námietka personálnych komplikácií nemá povahu okolnosti, ktorá by vylučovala alebo znižovala zodpovednosť súdu za rozhodnutie vo veci občana, ktorý sa naň obrátil," uviedol v rozhodnutí Ústavný súd.
