BRATISLAVA. Hlas, ktorý odovzdá volič na Slovensku v eurovoľbách, má približne takú silu, ako štyri hlasy vo voľbách do slovenského parlamentu. Pre nízku účasť voličov totiž na zisk jedného mandátu poslanca Európskeho parlamentu stačí získať približne štyriapolkrát menej hlasov.
Napríklad o tom, kto zastupoval Slovensko v Európskom parlamente posledných päť rokov, rozhodlo len 576-tisíc voličov. Voliť pritom mohlo 4,4 milióna ľudí.
S účasťou trinásť percent sa tak Slovensko v roku 2014 zaradilo na posledné miesto spomedzi všetkých krajín Európskej únie. Tretí raz za sebou.
Akoby volil Lučenec
Hranica, ktorú musí politická strana prekonať, aby získala aspoň jeden mandát v Európskom parlamente, je päť percent z odovzdaných hlasov. Pred piatimi rokmi na to stačilo získať zhruba 28-tisíc hlasov. Toľko ľudí žije na porovnanie v Lučenci.
Strana Most-Híd sa v roku 2014 umiestnila na poslednom mieste medzi stranami, ktoré sa prebili do europarlamentu. Podporilo ju 5,8 percenta voličov, na zisk jedného kresla pre Józsefa Nagya stačilo 32-tisíc hlasov.
576-tisíc
Slovákov rozhodlo v roku 2014 o zložení Európskeho parlamentu
Na porovnanie, dnes už prakticky neexistujúca strana Sieť v posledných parlamentných voľbách v roku 2016 získala 5,6 percenta hlasov. Potrebovala na to podporu až 146-tisíc voličov.
Účasť totiž bola oveľa vyššia ako vo voľbách do Európskeho parlamentu – takmer 60 percent.
Geografickí Európania
Nízka účasť na eurovoľbách je problémom od vstupu Slovenska do Európskej únie. Väčšina obyvateľov Slovenska pritom tvrdí, že členstvo v Únii vníma pozitívne.
Prieskum agentúry Focus na objednávku Inštitútu pre verejné otázky zverejnený začiatkom mája ukázal, že určite voliť plánuje 21 percent opýtaných. Naopak, hlas určite nechce odovzdať 22 percent opýtaných.
Ľudia majú pocit, že svojím hlasom nič neovplyvnia, necítia sa s Európskou úniou identifikovaní. Sú Európanmi len geograficky, ale nie hodnotovo a politicky, vysvetľuje sociológ Michal Vašečka.
Diskusia o Únii sa podľa neho často zúžila len na ekonomické výhody napriek tomu, že spoločenstvo stojí aj na hodnotách ako právny štát, rovnosť, sloboda, demokracia či rešpektovanie ľudských práv a práv menšín.
"Celé 90. roky bojovalo Slovensko vnútornú tichú škaredú občiansku vojnu medzi rôznymi skupinami. Potom sme sa zrýchlene snažili dohnať susedov, aby sme vstúpili do Európskej únie. Všetci za tým videli, že sa nám zlepší životná úroveň a, keď mám byť veľmi nepríjemný, väčšiu misu šošovice," vysvetľuje Vašečka.
"Až keď Slovensko vstúpilo do Únie, začali sa debaty, ktoré tu mali byť dávno predtým," dodáva sociológ
Prieskum Focusu ukázal, že názor tých, ktorí nechcú ísť voliť, by mohla zmeniť najmä vhodná ponuka kandidátov. Ľuďom podľa odpovedí z prieskumu chýbajú kandidáti, ktorým by dôverovali, ktorí sú kompetentní a nebudú len využívať výhody, ktoré majú europoslanci.
"Kandidáti do Európskeho parlamentu neboli v minulosti takí, ktorí by chytili za srdce. Politické strany odkladali do Európskeho parlamentu síce kvalitných, ale vyslúžilých politikov na konci kariéry. Z pohľadu človeka niekde z Horehronia, ktorý to podvedome tuší, nebol dôvod, aby sa na tom zúčastnil," dodáva Vašečka.
