BRATISLAVA. Do roku 2020 by sme mali v Európskej únii recyklovať 50 percent odpadu, na Slovensku je však recyklácia na úrovni 30 percent.
Ciele stanové Európskou komisiou sú v roku 2035 ešte ambicióznejšie, recyklovať by sme vtedy mali 65 percent odpadu.
Ako na brífingu venovanom odpadu povedala vedúca tímu ekonomických analýz zo Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku Lívia Vašáková, ide o to, aby sme v Únii odpad brali ako zdroj.
V cieľoch zaostávame
„V našej hierarchii je na prvom mieste prevencia, teda predchádzanie vzniku odpadu. Potom je recyklácia, spaľovanie a až posledné je skládkovanie,“ povedala Vašáková.
Väčšina PET fliaš už neskončí na skládke Čítajte Upozornila, že Slovensko je hlboko pod stanovenými cieľmi a hrozí, že spolu s ďalšími 13 krajinami nedodržíme cieľ recyklovať 50 percent komunálneho odpadu do roku 2020. Európska komisia okrem toho Slovensku vytýka silnú závislosť od skládkovania.
„Nutné zmeny v odpadovom hospodárstve budú výrazne závisieť od uplatňovania novoprijatých právnych predpisov o odpadoch a ďalších daňových stimulov,“ uvádza sa v dokumentoch Európskej komisie. Ako ďalej pripomenul Peter Šimurka z ministerstva životného prostredia, novela o odpadoch je v medzirezortnom pripomienkovom konaní.
Novela, ktorú predložilo ministerstvo, pretavuje niekoľko európskych smerníc do slovenskej legislatívy, zapracovali tam aj veci, ktoré priniesla prax.
Chcú, aby táto novela pomohla znížiť množstvo odpadu, ale prinášajú v nej aj dlhodobejšie ciele, napríklad kompostárne.
Treba myslieť už dopredu
Na to, čo bude s obalom, keď sa stane odpadom, treba myslieť ešte pred tým, ako sa obalom aj reálne stane. Na to sa pokúšajú myslieť výrobcovia združení v organizácii Envi-Pak.
Uviedla to generálna riaditeľka tejto organizácie Hana Nováková. Veci týkajúce sa rozšírenej zodpovednosti sa dostali do slovenskej legislatívy v roku 2016.
„Ministerstvo životného prostredia konštatovalo, že od zavedenia rozšírenej zodpovednosti výrobcov narástlo triedenie a recyklácia komunálnych odpadov každoročne o päť percent. To je veľký skok, v predchádzajúcich rokoch to bolo zhruba na úrovni jedného percenta,“ povedala Nováková.
Priznala však, že výrobcovia si uvedomujú, že to, čo robia dnes, nestačí.
Na to, aby sme jednorazové plasty nenahradili ešte škodlivejšími materiálmi, upozornil Pavol Alexy zo Slovenskej technickej univerzity.
„Recyklácia plastov nie je to isté ako recyklácia kovov alebo skla. Plast nie je schopný recyklácie do nekonečna,“ povedal.
Ak by sa vylúčili jednorazové plasty, môže sa stať, že by stúpli náklady na výrobu, váha materiálov. Otázka podľa neho je aj to, čo s tým vyseparovaným zberom vieme urobiť.
