Prečo žiaci opäť milujú pestovateľské práce
Príklady riešia naboso, diktát cez podzemný telefón. Ako fungujú záhrady, ktoré učia Čítajte Jediný predmet, počas ktorého sa žiaci kedysi dostali von, s výnimkou branného cvičenia a 12-minútového behu, boli pestovateľské práce.
Dnes je na niektorých školách všetko inak. V záhrade sa dajú odoberať a skúmať vzorky pôdy, vody, pozorovať rastliny.
„Dá sa tu učiť aj matematika, výtvarná, ja som tu vyučoval aj sloh. Deti pozorovali štvorcový meter a museli opísať, čo sa tam deje. K tomu pridali aj sprievodnú kresbu,“ opisuje riaditeľ Základnej školy Andreja Sládkoviča v Sliači Róbert Borbély.
Malé deti v rámci matematiky hľadajú geometrické tvary, merajú obvod záhonov či zisťujú uhly. V krúžku varenia si robia čaje alebo nátierky s využitím byliniek zo záhrady. Okrem toho si tu opekajú, piknikujú alebo majú nočnú hru.
Nechýba divočina, kút, o ktorý sa nestarajú a ktorý láka drobný hmyz, ani dažďová záhrada s čerpadlom na solárny pohon.
Zaujímavých príkladov je omnoho viac.
Príbeh záhadnej smrti Otílie Vranskej
V jednom kufri trup, v druhom nohy a hlava. Otvárajú prípad najznámejšej nevyriešenej vraždy Čítajte Leto sa končilo a začiatok septembra bol tu. Vlaky rozvážali po republike robotníkov, študentov aj turistov. Do bratislavskej stanice však 2. septembra 1933 dorazil nečakaný náklad.
Keď rýchlik č. 302 z Prahy zabrzdil v stanici a cestujúci opustili vozne, našli v kupé kufor bez majiteľa. Obsah bol hrôzostrašný. Približne v rovnakom čase dorazil ďalší rýchlik č. 2 z Prahy do Košíc.
Začal sa odvíjať desivý príbeh vraždy, ktorá dodnes vyvoláva zdesenie. Obeťou bola Otília Vranská, mladá pehavá žena z Brezna. Jej prípad sa označuje za „najslávnejší pomník zločinu v Československu“.
To sa po vyše 85 rokoch môže zmeniť.
„Prípad sme znovu otvorili,“ hovorí policajný historik Radek Galaš, vedúci správy zbierok Múzea polície Českej republiky v Prahe.
V Otílinej ruke totiž našli chumáč vlasov, ktoré mohla vytrhnúť vrahovi. Pomôže nové vyšetrovanie konečne nájsť brutálneho zabijaka?
Ako vyzerá šampionát v escape roomoch
Slováci sú majstrami únikov, porazili Američanov aj Rusov Čítajte V zamknutej miestnosti je uväznených päť osôb. Majú jednoduchý cieľ. Uniknúť. Ale ako? Keď sa okolo seba poobzerajú, možno nájdu veci, ktoré by sa dali využiť, no bez rozlúsknutia niekoľkých hlavolamov to nepôjde.
Treba aktivovať logiku i sedliacky rozum. „Základné pravidlo je: myslite jednoducho,“ hovorí Emil Haas, ktorý na Slovensku založil spoločnosť Brainteaselava.
Ponúka escape roomy, aktivitu, pri ktorej sa skupinka ľudí musí v danom časovom limite dostať z pasce. On a jeho tím sú v umení unikať majstrami sveta. Tento rok vyhrali šampionát escape roomov, kde súťažilo 22 krajín.
"V semifinále boli sekundové rozdiely, takže stačilo malé zaváhanie a neboli by sme v ňom druhí, ale napríklad ôsmi. Aj keď je skupina dobrá, môže sa zamerať na niečo, čo nie je podstatné a nevšimne si nejaký detail. Nie je to ako beh na 1500 metrov," opisuje Haas.
Rozhovor s aktivistkou za ženské práva
Bojuje proti znásilneniam: Pre mnohých je sexuálne obťažovanie štandard Čítajte Keď sa jej kamarát spýtal, čo má poradiť svojim dcéram, aby nikdy nemuseli čeliť znásilneniu, povedala si, že odpoveď si zaslúžia všetky dievčatá v krajine.
Najmä ak je reč o Česku, kde si 63 percent ľudí z prieskumovej vzorky myslí, že ak žena koketovala, je za znásilnenie spoluzodpovedná.
Johanna Nejedlová to chce zmeniť. Založila preto spolok Konsent a bojuje za ženské práva.
"Prevencia, ktorá hovorí ženám, čo majú robiť, veľmi nefunguje. Predovšetkým preto, že znásilnenie sa neodohráva v parku alebo na odľahlých miestach, ale vo väčšine prípadov ho spácha niekto, koho obeť pozná, v polovici prípadov dokonca manžel alebo partner. V takom prípade potom rady ako - nedávajte si krátku sukňu, nezaberú," vysvetľuje.
Čítanie z magazínu The Washington Post
Lieky, mozog a poruchy. Toto sú najčastejšie psychologické mýty Čítajte V posledných desaťročiach sa do nášho jazyka dostalo mnoho konceptov a pojmov z psychológie.
Politickí odborníci už bežne hovoria o „konfirmačnom skreslení“ – spôsobe, akým sa ľudia selektívne zameriavajú na dôkazy, ktoré podporujú ich existujúce presvedčenie.
A mnohí laici poznajú domnelú úlohu sérotonínu pri vytváraní pocitu pohody.
Psychologické objavy sa stále viac zdokonaľujú a spresňujú naše chápanie ľudského utrpenia a ľudského stavu širšie. Mnohé mýty o psychológii však pretrvávajú.
Pre The Washington Post ich takto zosumarizoval docent psychológie na univerzite v Kansase Stephen Ilardi.
Beata
Balogová
Šéfredaktorka
Tento článok sme nezamkli, ale potrebujeme vašu podporu.
Niektoré články nechávame odomknuté, aby mali úplne všetci prístup k dôležitým informáciám.
Prinášať ich môžeme aj vďaka našim predplatiteľom.
Vyskúšať predplatné
