VRAKÚŇ. Problematika nenávistných prejavov sa dotýka všetkých európskych krajín.
Vyhlásil to minister spravodlivosti Gábor Gál (Most-Híd), ktorý sa vo štvrtok a v piatok vo Vrakúni (okres Dunajská Streda) stretol so svojou českou rezortnou kolegyňou a štátnymi tajomníkmi rezortov spravodlivosti Maďarska, Poľska a Chorvátska.
"Niektoré krajiny sa vydali pri riešení problematiky nenávistných prejavov svojou cestou. My sme boli zvedaví, ako sa s touto témou chcú vyrovnať nám najbližšie krajiny. Veľmi si ctíme slobodu prejavu, ale keď to prekročí určité medze, a v tom máme rovnaký názor, musí nasledovať aj dôsledok, napríklad v podobe trestného konania," povedal Gál.
Nutná spolupráca štátu s občanmi a médiami
Predstavitelia rezortov sa podľa jeho slov zhodli aj na tom, že nemôže všetko regulovať len štát.
"Dôležité sú aj občianska spoločnosť alebo médiá, aby nahlasovali takéto informácie. A mali by sa pripojiť aj prevádzkovatelia sietí a bolo by vhodné riešiť to určitou spoločenskou dohodou, pretože štát nemôže všetko sledovať a stáť nad každým nenávistným prejavom napríklad vo forme statusu na sociálnej sieti," doplnil Gál.
Špeciálny odbor v Česku
Riešenie témy nenávistných prejavov v online prostredí považuje za dôležité aj česká ministerka Marie Benešová.
"Aj u nás sa hovorí o zavedení pravidiel, Ministerstvo vnútra ČR už na to má špeciálny odbor, ktorý už určitý čas funguje, a budem sa veľmi zaujímať o ich výsledky a čo najskôr chcem o tejto téme rokovať aj s naším ministrom vnútra. Za Českú republiku môžem povedať, že u nás sa snažíme nenávistné prejavy, ktoré vykazujú známky trestného činu, postihovať a postihy sú veľmi tvrdé. V súčasnosti analyzujeme nemecký zákon, ktorý rieši túto problematiku, a verím, že nájdeme spolu s ostatnými krajinami spoločné návrhy riešení," zhrnula.
Ministri spravodlivosti sa téme boja proti nenávistným prejavom na európskej úrovni pravidelne venujú. Okrem toho rokovali aj o elektronických dôkazoch tzv. e-evidence.
Ministri a štátni tajomníci si tiež vymenili skúsenosti pri komplikovaných procesoch extradícií do tretích štátov. Venovali sa najmä otázkam, ako preverovať a vyhodnocovať dodržiavanie základných práv v tretích štátoch.
