BRATISLAVA. Vo veku 88 rokov zomrel v sobotu ráno významný historik umenia a pedagóg Karol Kahoun.
Od roku 2005 bol nositeľom Radu Ľudovíta Štúra II. triedy. Zaslúžil sa o rozvoj pamiatkovej starostlivosti na Slovensku a odchoval niekoľko generácií historikov a teoretikov umenia.
TASR o úmrtí informovala historička umenia Marta Herucová.
Prednášal 40 rokov
Karol Kahoun sa narodil 13. septembra 1930 v Bolerázi. Po maturite na Štátnom gymnáziu v Trnave študoval dejiny umenia a národopis na Katedre vied o umení Filozofickej fakulty Univerzity Komenského (FF UK) v Bratislave. ň
Počas štúdia v rokoch 1952 až 1954 sa pod vedením svojich pedagógov Václava Mencla, Vladimíra Wagnera a Alžbety Güntherovej-Mayerovej zúčastnil výskumov zameraných na prvý súpis pamiatok na Slovensku.
Po ukončení vysokoškolského štúdia zostal pôsobiť ako odborný asistent na katedre, kde potom vyše 40 rokov prednášal, viedol semináre a odborné exkurzie.
Vo svojom bádateľskom úsilí sa napriek panujúcej komunistickej ideológii zameral na gotickú sakrálnu architektúru na Slovensku, ktorá bola témou jeho diplomovej i kandidátskej dizertačnej práce. Výsledky svojich bádaní však mohol publikovať až neskôr.
Po roku 1989 sa stal vedúcim na Katedre dejín umenia FF UK v Bratislave. Od roku 1995 prednášal na Katedre dejín umenia a kultúry FF Trnavskej univerzity v Trnave.
Zasadzoval sa aj za záchranu pamiatok
Jeho odborný záujem o stredoveké, ale aj novoveké a moderné umenie - najmä architektúru a sochárstvo - obohatili umeleckohistorickú spisbu o celý rad syntetických i monografických prác, štúdií a článkov.
Neúnavné boli jeho výstavné aktivity. Stal sa vyhľadávanou osobnosťou slovenského kultúrneho diania a uznávanou kapacitou v odbore teórie a dejín umenia.
Aktívne pôsobil v mnohých vedeckých a redakčných radách odborných periodík výtvarného charakteru, vedeckých ústavov a zberateľských inštitúcií.
Zasadzoval sa za záchranu pamiatok a prispieval k formovaniu zásad pamiatkovej starostlivosti na Slovensku.
Bol dlhoročným členom medzinárodnej organizácie výtvarných kritikov AICA pri UNESCO, v ktorej zastával funkciu podpredsedu jej československej sekcie.
V rokoch 1999 až 2004 bol predsedom Umeleckohistorickej spoločnosti Slovenska pri Slovenskej akadémii vied a zároveň autorom idey cyklu kolokvií venovaných zakladateľským osobnostiam dejín umenia na Slovensku.
Karol Kahoun žil v Bratislave spolu so svojou manželkou, historičkou umenia Denisou Kahounovou, rod. Marčišovou.
