BRATISLAVA. Najväčšou výzvou pre Európsku úniu (EÚ) v nasledujúcom období bude blížiaci sa brexit.
V nedeľnej diskusnej relácii RTVS O 5 minút 12 sa na tom zhodli poslanci Národnej rady (NR) SR Ľubomír Petrák (Smer-SD), Jana Kiššová (SaS) a podpredseda strany Most-Híd Ábel Ravasz.
Budúcnosť Únie
"EÚ čakajú komplikované časy, keďže nevieme, ako dopadne brexit. Skôr dopadne tak, že Anglicko odíde z EÚ, čo bude mať určite ekonomické dôsledky," povedal Petrák.
Podľa neho musí Únia prejsť vnútornou reformou, kde sa zrovnoprávni postavenie pri rozhodovaní malých alebo nových členských krajín voči ostatným členským krajinám.
"Toto je základ, ktorý podľa mňa očakáva Slovensko," povedal. Aj podľa Ravasza je najväčšou výzvou pre EÚ blížiaci sa brexit.
"Kým sme sa v 90. rokoch rozprávali o tom, ako rozširujeme EÚ, teraz nám reálne hrozí, že bude zúženie Únie," podotkol.
Zároveň vyzdvihol aj tému klimatickej zmeny. Podľa neho ide o vec, ktorá sa môže riešiť len na celoeurópskej úrovni.
To, kam bude EÚ smerovať a aké bude mať ďalšie výzvy, významne ovplyvní brexit, myslí si Kiššová. Podľa nej do veľkej miery to závisí aj od výsledku týchto volieb.
Poukázala na to, že síce vieme predbežné neoficiálne výsledky za Slovensko, ale nevieme, koho do Bruselu vyšlú ostatné členské krajiny.
"Od tohto bude veľmi závisieť, či náhodou, a ja verím, že nie, tam neprevládnu extrémisti. Či už populistickí, alebo tí deštrukční. Toto bude kresliť výzvy v najbližšom období," povedala Kiššová.
Dve veľké výzvy
Predseda Spolu Miroslav Beblavý povedal, že máme pred sebou dve veľké výzvy, ide o ochranu eurozóny a ochranu bezpečnosti EÚ.
"Pokiaľ ide o ochranu eurozóny, všetci vieme, že v najbližších rokoch príde ďalšia ekonomická kríza. Eurozóna je dnes v oveľa lepšom stave ako pred desiatimi rokmi, ale ešte nie je jej ochrana dobudovaná," povedal Beblavý.
V súvislosti s obrannou bezpečnosťou uviedol, že Únia by mala vedieť ochrániť bezpečnosť všetkých.
"Je to najväčšia výzva. Dnes na to EÚ pripravená nie je. Dnes sa spoliehame len na Severoatlantickú alianciu a je potrebné začať diskutovať o tom, čo môže robiť EÚ," dodal.
Politici zhodnotili aj úspech ĽSNS v eurovoľbách. "Máme na tom spoločnú zodpovednosť všetci, aj vládne, aj opozičné strany," myslí si Ravasz.
Zároveň tvrdí, že keď sa zabúda na niektoré regióny a politici tam chodia len zriedkavo, tak tam nastúpia extrémisti. Kiššová tvrdí, že nástup ĽSNS podnietilo najmä desaťročné neriešenie elementárnych problémov ľudí.
Podľa nej ľudia hľadali jednoduché, možno aj krčmové riešenia. Išlo podľa nej aj o protestné hlasy či recesistov. Beblavý poznamenal, že eurovoľby boli odrazom domácej politickej situácie, nie tej európskej.
