BRATISLAVA. Bol rok 2012, keď bol Smer po páde vlády Ivety Radičovej na vrchole svojej popularity.
V marcových parlamentných voľbách vtedy získal vyše 44 percent hlasov, čo jeho predstavitelia euforicky oslavovali vyhadzovaním straníckeho šéfa Roberta Fica do vzduchu aj s kokakolou v ruke. Jednoznačný úspech pre nich znamenal zostavenie jednofarebnej vlády.
Príchod novej sily a odchádzanie Fica Čítajte V ďalších rokoch prišiel postupný pád. Ficova osobná prehra v prezidentských voľbách v roku 2014, jeho vlaňajšia demisia z postu premiéra a napokon aj prehra Maroša Šefčoviča v tohtoročných prezidentských voľbách.
Slabý výsledok Smeru v sobotných eurovoľbách iba dokresľuje dlhodobý trend, keď strana nedokáže reagovať na požiadavky a nálady voličov, zhodujú sa politickí analytici. Smer podľa nich stráca aj vnútornú energiu.
„Bývalý predseda vlády a predseda Smeru sa usiluje o zachovanie svojich pozícií, čo vyvoláva napätie aj vnútri strany, keďže jej nepomáha,“ vysvetľuje politológ Grigorij Mesežnikov.
Pripomína, že z Ficovho vystupovania vyplýva, že svoj odchod z postu premiéra v marci minulého roka považuje za osobnú krivdu a zrejme plánuje svoj návrat.
