Mimoparlamentné KDH zváži pre výsledok eurovolieb podanie na ústavný súd

BRATISLAVA. Kresťanskodemokratické hnutie (KDH) zváži podanie na Ústavný súd SR.

Dôvodom je, že hoci ich strana skončila vo voľbách do Európskeho parlamentu na štvrtom mieste pred Slobodou a Solidaritou, je to práve kandidátka ich strany, ktorej pripadol „brexitový mandát“.

Nastúpiť môže až po brexite

Miriam Lexmann teda môže do europarlamentu nastúpiť až po odchode Veľkej Británie z EÚ. Ako povedal podpredseda hnutia Pavol Zajac, KDH to považuje za nespravodlivé.

„Nie je pravda, že čakám na brexit. Vidím vyšší záujem v situácii, v ktorej sa celá Európska únia nachádza. To je napríklad udržať jednotu. Nemôžem povedať, že čakám netrpezlivo na brexit. Vidím vyšší záujem v tom, aby sa brexit nestal,“ povedala Lexmann s tým, že keď vidí, ako egoisticky sa správajú politici vo Veľkej Británii, myslí si, že Briti napokon z Únie odídu.

„Pokiaľ zvážime nejaké právne kroky, tak to nebude súvisieť s brexitom, ale s tým, že KDH sa snaží vnášať slušnosť a spravodlivosť do politiky,“ povedala možná budúca poslankyňa EP.

Výsledok volieb sa podľa nej nedá považovať za spravodlivý.

Záväzok k voličom

Miriam Lexmann zatiaľ pokračuje jej pracovný pomer v Bruseli. Lexmann je riaditeľkou európskej pobočky Medzinárodného republikánskeho inštitútu.

„Boli sme dohodnutí, že keď nebudem zvolená, tak sa vrátim do práce a keď budem zvolená, tak prvým zasadnutím strácam svoju pozíciu,“ povedala s tým, že túto situáciu – keď ju občania zvolili, ale do parlamentu ešte nenastupuje, musí prebrať so svojim zamestnávateľom.

Prečítajte si tiež:

Prečítajte si tiež: Zvoleného europoslanca Číža by mal v parlamente nahradiť Jasaň Čítajte

Lexmann priznala, že ešte nemá jasno, či by sa v prípade zotrvania Británie v EÚ chcela vrátiť na Slovensko a v nejakej forme pokračovať vo vnútornej politike. Na druhej strane ale podľa vlastných slov cíti záväzok voči svojim voličom pokračovať v politike.

„Nechcem to spraviť tak, že sa úplne stiahnem a budem pokračovať na medzinárodnej úrovni tak, že budem viac-menej neviditeľná na Slovensku. To budem musieť nejako skĺbiť. Budem sa musieť rozprávať so svojím zamestnávateľom, do akej miery sa to bude dať,“ povedala. Svoj potenciál ale vidí na európskej úrovni.

„Žijem a pôsobím tam 15 rokov, bola som tam aj ako diplomat. Poznám to veľmi dobre, mala som konkrétnu a jasnú predstavu čo a ako som tam chcela riešiť a meniť. Takú jasnú predstavu v rámci slovenskej politiky nemám, aj keď vďaka kampani som sa dozvedela o mnohých veciach, ktoré by sa dali riešiť na Slovensku. Ale toto je ešte príliš čerstvé,“ povedala.

Nejasné termíny

Novelu, ktorá 14. mandát upravuje, prijali parlament začiatkom roka.

Doteraz malo Slovensko 13 poslancov Európskeho parlamentu, po odchode Veľkej Británie by sme mali mať 14 mandátov.

Podľa pôvodného plánu malo byť Spojené kráľovstvo už mimo EÚ, zatiaľ sa tak nestalo.

Na ostrovoch sa konali aj eurovoľby. Náš 14. europoslanec sa teda mandátu môžu ujať až po brexite.

Pre náročnú vnútropolitickú situáciu v Spojenom kráľovstve je neisté, či sa to stane a kedy.

Účelové koalície odmietajú

Dvere Kresťanskodemokratického hnutia sú otvorené, aj vždy budú. Za 30 rokov existencie hnutia odišlo z KDH dosť ľudí, ktorí vytvorili svoje vlastné strany, ale tie skôr či neskôr zanikli.

Výsledok volieb do Európskeho parlamentu dáva KDH dôvod byť optimistami do budúcnosti, považujú sa za lídrov v konzervatívnom priestore.

Vyplýva to z vyjadrení predstaviteľov KDH počas dnešnej tlačovej konferencie. Ako však povedal predseda KDH Alojz Hlina, účelové koalície odmieta.

„Sú rôzne formy spájania sa. My máme veľký konzervatívny dom, nech sa páči. Kto chce spolupracovať inak, napríklad koalíciou, tak tu je problém. Špeciálne je problém so stranou, ktorá bola tesne pred voľbami kúpená. Bolo to kúpené, je problém s financovaním. Je problém, kto tam kandidoval. KDH je moderná kresťanskodemokratická strana. Ale platí, že ľudia, ktorí sa chcú angažovať, prinášať riešenia, nech sa páči, sú vítaní,“ povedal Hlina na margo možných rokovaní s Kresťanskou úniou.

V nej pôsobí bývalá dlhoročná politička za KDH Anna Záboská. Hlina odmieta, aby sa strana s dlhoročnou tradíciou spojila s niekym, kto stranu založil pár týždňov pred voľbami.

Zároveň však platí, že ľudia z Kresťanskej únie sa môžu vrátiť do KDH. Potvrdil to Hlina aj podpredseda KDH Milan Majerský.

„Musíme sa vyhnúť precedensu, že niekto si založí stranu, dá názov kresťanská a bude sa uchádzať o koaličnú zmluvu s KDH. My pozývame ľudí, ktorí to s kresťanskou politikou myslia vážne, ale nie ako koaličných partnerov, ale ako členov. Pozývame ľudí z Kresťanskej únie, aby prišli do KDH,“ povedal Majerský.