BRATISLAVA. V areáli skládky odpadu na Červenom majeri neďaleko Senca je aj dotrieďovacia linka. Preberajú sa tam odpadky, ktoré ľudia vyhodili na recykláciu do farebných kontajnerov.
Plast je na Slovensku menším problémom ako bioodpad Čítajte Pohyblivý pás vezie odpadky do vyvýšenej búdky na kovovej konštrukcii. Pracuje v nej jedenásť žien a jeden muž. Všetci sú veselí, pri pohľade na fotografa kričia "nemáme rúž" a so smiechom preberajú obaly na páse.
Rýchlo vyberajú rôzne druhy plastov a hádžu ich do nádob s otvárateľným dnom.
V prvých štyroch končia plastové fľaše podľa svojej farby, ďalej letia fólie, do ďalších zas hliníkové plechovky či nápojové kartóny, ktoré takisto patria do smetných nádob na plasty.
Vytriedený odpad sa potom lisuje do balíkov. A všetko, čo sa vytriediť nedá, sa rovnako zlisuje a putuje do pezinských cementární. Tam odpad použijú ako alternatívne palivo.
Na páse však končia aj veci, ktoré by v kontajneroch na separovaný odpad nemali byť ani omylom. Hoci aj zvieracie vnútornosti.
Na Slovensku sa darí recyklovať 30 percent komunálneho odpadu. Už na budúci rok by to však malo byť 50 percent.
Európska komisia v marci už aj vydala takzvané včasné varovanie, že Slovensko, podobne ako trinásť ďalších štátov Európskej únie, nestihne splniť cieľ na rok 2020. Sankcie však preto krajine nehrozia.
"Komisia neprikračuje bezprostredne po nedodržaní termínov či cieľov k sankciám, ale členský štát žiada o vysvetlenia, návrhy termínov, opatrení," vysvetľuje hovorca ministerstva životného prostredia Tomáš Ferenčák.
Problémom sú plasty
Na satelitnej snímke vyzerá skládka na Červenom majeri ako menší kopec. Oveľa viac nenapovie ani katastrálna mapa, na ktorej možno zrátať parcely pod skládkou. O čosi viac ako 54-tisíc štvorcových metrov plochy sa dá prirovnať k rozlohe jazera Zlaté piesky v Bratislave.
Na skládke, ktorá je jednou z vyše 120 oficiálnych na Slovensku, leží 600-tisíc ton odpadu.
