Kapitoly:
Klasická mafia verzus mafiánsky štát
Mečiarov polomafiánsky štát porazila Európa
Zoznámte sa, prosím: ´Ndrangheta
Čo nás chráni pred mafiánskym štátom?
Je teda Slovensko mafiánsky štát?
Autorka textu: Beata Balogová; editor: Jakub Filo
Beata Balogová, šefredaktorka denníka SMEM afiánsky štát vstúpil do jazyka. Neústupčivo. Bez jasných definícií. Domáha sa pozornosti ako slogan, ktorý irituje najmä tých, čo vládnu v krajine, ktorú tak označujeme. Siahame po výraze frustrovaní zneužívaním štátnej moci, pokusmi o únos demokracie a odtlačkami Mariana Kočnera na kľučkách Generálnej prokuratúry, polície a straníckych centrálach.
Reagovali sme prívlastkom „mafiánsky“ na fragmenty stavby, ktoré sa vynárali spod prachu popierania politickej zodpovednosti za vraždu Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej a bez zásadnej zmeny spoločenskej klímy mohli prerásť do zločineckého štátu.
Do stavu, keď si demokraticky zvolení predstavitelia začnú adoptovať mocenskú rodinu, ktorú chránia a pozdvihujú nad zákon. Doprajú jej výhody, za ktoré platí lojalitou, mlčaním alebo ochranou.
„Ak sa pozrieme na špinavé prepojenia medzi organizovaným zločinom a politikmi na Slovensku, môže to skutočne vyzerať tak, že naša krajina je mafiánsky štát,“ povedal začiatkom mája pre nemecký denník Die Welt odchádzajúci prezident Andrej Kiska. Označenie nepoužil prvý raz, pracoval s pojmom aj pred vraždou Jána Kuciaka.
Bývalý premiér Robert Fico si mafiánsky štát rázne vyprosuje, aj keď jeho vláda poskytla na jeho použitie viacero inšpirácií.
Po vražde sa národ naučil názov ´Ndrangheta, keďže jedna z najmocnejších a najbohatších mafií na svete a jej väzby na slovenskú vládu boli témou Kuciakovho posledného nedopísaného článku. Aj Kočner, ktorý si vraždu podľa doterajších záverov vyšetrovania objednal, si vybudoval zločineckú organizáciu. Mali v nej čestné členstvo agenti tajnej služby, policajti, sudcovia, advokáti a aj politici.
Zvolená prezidentka Zuzana Čaputová je v hodnotení opatrnejšia, otázka je podľa nej „komplexnejšia, ale mafiánsky štát je skratkou, ktorá nie je ďaleko od pravdy“. Mafiánske praktiky mocných ľudí v pozadí podľa nej prerástli do niektorých inštitúcií s tým, že „linky mnohých káuz siahajú k najvyšším funkciám v štáte a súdnictvo, polícia či prokuratúra nefungujú vždy tak, ako by mali alebo mohli“.
Maďarský sociológ Bálint Magyar hovorí, že mafiánsky štát vybudoval za rohom Viktor Orbán. Jeho koncept má svojich kritikov. Pre niektorých ruských liberálnych analytikov ani dnešný režim v Maďarsku nie je mafiánskym štátom. Tvrdia, že sa nedá porovnávať s Ruskom, ktoré proti svojim kritikom používa represálie a vraždy, čo sa v Maďarsku zatiaľ nedeje.
Avšak stav, v ktorom sa ocitlo Maďarsko, je pre nás varovaním, že ani v demokracii nie sme v bezpečí. Preto je dôležité pochopiť, ako sa môže štátny aparát stať zločineckou organizáciou a fungovať na princípe mafie. So všetkým, čo k nej patrí: s krstným otcom, chránenou vrstvou klientov a štátnym násilím, ktoré dokáže siahať na súkromný majetok nepohodlných.
Práve nejasnosťou a nadužívaním sa sila výrazu míňa a smeruje do verbálneho bazáru. O čom teda hovoríme, keď používame názov mafiánsky štát? Ako blízko sme sa k takému režimu dostali? Boli sme takto blízko už niekedy? A čo nás dnes pred ním chráni?
