BRATISLAVA. Občanom je potrebné vysvetľovať, že investície do obrany krajín sú potrebné. Rovnako potrebná je aj väčšia vzájomná spolupráca medzi NATO a Európskou úniou.
Povedal to prezident Andrej Kiska na pondelkovom Plenárnom zasadnutí Parlamentného zhromaždenia (PZ) NATO na Slovensku.
"Náklady na obranu sa stali nepopulárnymi. Našou povinnosťou je vysvetľovať občanom, že pokiaľ chceme byť bezpečnejšími, Európa musí plniť túto úlohu. Musíme investovať do našich ozbrojených síl," povedal s tým, že silnejšia Európa si vyžaduje viac.
Zdôraznil pri tom aj úlohu spolupráce nielen jednotlivých krajín, ale aj NATO a EÚ.
Investície do obrany
Kiska apeloval na prítomných poslancov a zdôraznil ich úlohu. Myslí si, že do obranných investícií by mali byť viac zapojené napríklad ministerstvá financií.
Podotkol však, že to nie je len záležitosť ministerstiev a zdôraznil úlohu parlamentov, pretože podľa jeho slov práve poslanci schvaľujú rozpočty.
Pri investíciách do obrany krajín je podľa neho potrebné "menej duplikovať" a vynakladať financie relevantne. V tejto oblasti vidí priestor na väčšiu spoluprácu NATO a Európskej únie.
Okrem potrebných zdrojov, bez ktorých nie je možné napredovanie v plánoch únie, zdôraznil aj schopnosť rýchlo reagovať na nové hrozby.
"Ako aliancia sme boli schopní vyslať jednotky na našu východnú hranicu a posilniť ju. Sme však naozaj schopní vyslať jednotky dostatočne rýchlo v rámci EÚ?" dodal Kiska.
Vojenský schengen
Zatiaľ čo Rusko dokáže svoje ozbrojené sily nasadiť v priebehu hodín a dní, západnému spoločenstvu to často trvá dni až týždne, tvrdí Kiska.
Riešením tohto problému by bolo podľa neho, keby popri voľnom pohybe osôb, tovarov, kapitálu a služieb existoval podobný model aj vo vojenskej oblasti.
"Nevidím dôvod, prečo by nemal existovať vojenský schengen," povedal prezident.
Slovensko je podľa Kisku členom aliancie, na ktorú sa môže spoľahnúť. O tom, že život v mieri nie je samozrejmosťou, sa podľa vlastných slov presvedčil napríklad v Gruzínsku alebo na Ukrajine.
"Navštívil som Ukrajinu a Gruzínsko, nielen aby som ukázal podporu, ale aj aby som sa poučil," zdôraznil Kiska.
Zároveň pripustil, že nie všetky európske štáty vynakladajú dostatočné množstvo finančných prostriedkov na obranu. Aj najlepšie obranné plány pritom podľa prezidenta potrebujú na aplikáciu dostatok zdrojov.
Slovensko je NATO
Šéf Mosta Bélu Bugár zdôraznil, že v posledných rokoch rastie podpora pre slovenské členstvo v NATO aj medzi občanmi.
"Slovensko je NATO. Vy ste našimi spojencami, my sme vašimi spojencami. Preto sa môžete spoliehať na nás tak, ako sa aj my spoliehame na vás," deklaroval Bugár na zasadnutí.
Zdôraznil, že Slovensko je pevnou súčasťou európskeho a euroatlantického priestoru. Označil ich za základný, ekonomický, politický, kultúrny a civilizačný priestor SR.
"Naše členstvo je pevné, nespochybniteľné a my chceme byť sebavedomým členom EÚ aj NATO," dodal.
Členstvo v Aliancii podľa jeho slov predstavuje pre Slovensko najvyššiu medzinárodnú záruku obrany.
"Naša bezpečnosť je spätá s bezpečnosťou našich spojencov," povedal Bugár s tým, že NATO by malo byť hlavným fórom transatlantického dialógu o bezpečnosti a obrane.
Plnenie záväzkov
Slovensko podľa jeho slov plní spojenecké záväzky, a to napríklad v oblasti modernizácie armády v súlade so štandardami Aliancie.
Zdôraznil, že Slovensku sa podarilo v rozpočte vyčleniť financie na obranné výdavky vo výške 1,7 percenta HDP do roku 2020 a pôvodne vytýčený cieľ dvoch percent dosiahne o dva roky skôr. Spomenul aj účasť slovenských vojakov na zahraničných misiách NATO.
"Tieto a mnohé ďalšie kroky nemajú nechať nikoho na pochybách o našom transatlantickom smerovaní. Okrem spojencov to musíme komunikovať aj našim voličom," zdôraznil. V posledných rokoch podľa jeho slov podpora pre NATO medzi občanmi rastie.
"Tento rok je to 56 percent. Čo je dôležité, proti členstvu vystupuje len malá menšina okolo 15 percent," skonštatoval s tým, že NATO má na Slovensku podporu nielen medzi politikmi a diplomatmi, ale aj medzi väčšinou obyvateľov.
Politické a expertné fórum
Parlamentné zhromaždenie NATO je fórum pre politikov a expertov zaoberajúcich sa bezpečnosťou a obranou.
Slúži na diskusie o agende, prioritách, analýzach i identifikácii trendov v oblasti obrany a bezpečnosti.
Ovplyvňuje rozhodnutia Severoatlantickej aliancie a slúži aj ako spätná väzba pre jednotlivé vlády.
Počas víkendu sa na PZ NATO v Bratislave stretli stovky delegátov z členských a partnerských krajín Severoatlantickej aliancie a ďalších hostí z oblasti Stredomoria, ale napríklad aj z Iraku a Afganistanu.
