BRATISLAVA 11. mája (SITA) – Minister zahraničných vecí Eduard Kukan dnes v mene vlády vyzval Národnú radu, aby súhlasila s európskou ústavou ako s ďalším krokom k zjednoteniu Európy. „Je to dobrý a solídny priesečník názorov a predstáv krajín EÚ,“ povedal Kukan. Pripustil, že nie všetky požiadavky Slovensko dokázalo presadiť, ale rovnako to bolo v prípade ďalších 24 štátov. Zároveň obvinil odporcov ústavy EÚ, že jej spochybňovanie stavajú na nekorektných argumentoch.
Ústava nezakladá novú právnu subjektivitu – tento článok je analogický s rovnakým článkom v zmluve o Európskych spoločenstvách, ktoré mali právnu subjektivitu doteraz. Nevytvára funkciu prezidenta – toto slovo používa angličtina, ide však o predsedu Európskej rady, združujúcej hlavy štátov a vlád členských krajín. Nenahrádza národné občianstvo, ale ho dopĺňa, pričom občanom EÚ sme sa stali vstupom do únie, uviedol Kukan.
Minister zahraničných vecí EÚ nebude tvoriť spoločnú zahraničnú a bezpečnostnú politiku únie. To zostane na členských štátoch. Bude len zodpovedný za jej výkon navonok. Ústavou nevznikne spoločná armáda. Každý štát sa rozhodne, či sa bude podieľať na vojenských akciách únie. Kukan pripomenul, že táto časť vyhovuje aj neutrálnym členom. Ústava tiež necháva štátom právo veta v citlivých oblastiach a neexistuje v nej možnosť presunu ďalších kompetencií na úniu bez súhlasu národných parlamentov, vyhlásil.
Minister považuje posilňovanie úlohy Európskeho a národných parlamentov za najvýznamnejší prvok budúcej ústavy EÚ. To podľa neho dokazuje, že únia nechce ísť cestou diktátu, ale plurality a demokracie. Európsky parlament bude rozhodovať na tej istej úrovni ako Európska rada. Ústava zabezpečí včasnú a komplexnú informovanosť národných parlamentov, ktoré budú môcť v odôvodnených prípadoch namietať proti politikám alebo legislatíve únie. Kukan verí, že sa v nej podarilo zjednodušiť a zoštíhliť právnu základňu EÚ, sprehľadniť kompetencie a odstrániť demokratický deficit.
Ústavu EÚ, nazývanú tiež európska ústavná zmluva alebo Zmluva, zakladajúca ústavu pre Európu, doteraz ratifikovalo šesť krajín - Litva, Maďarsko, Slovinsko, Španielsko (v referende), Slovinsko a Grécko. Aby platila, musia ju ratifikovať všetky. Vo štvrtok o nej začne rokovať nemecký parlament. Z 25 krajín ju 15 ratifikuje v parlamentoch, zvyšok v referendách. Najviac obáv vyvoláva očakávané referendum vo Francúzsku a plánované vo Veľkej Británii. SR ju schvaľuje 90 hlasmi v NR SR.
