BRATISLAVA. Kresťanskodemokratické hnutie (KDH) podalo Návrh na začatie konania o ústavnosti a zákonnosti volieb do Európskeho parlamentu.
Uviedol to pre agentúru SITA hovorca KDH Stano Župa s tým, že kresťanskí demokrati veria v spravodlivosť. KDH nesúhlasí s rozhodnutím štátnej volebnej komisie, podľa ktorého "brexitový mandát" pripadol kandidátke za KDH Miriam Lexmann.
Viac hlasov ako SaS
"Právnici odhadujú, že by sa mal návrh aj napriek poddimenzovanému ústavnému súdu riešiť pomerne rýchlo, pretože sú tam zákonné lehoty," priblížil hovorca.
KDH získalo v eurovoľbách viac hlasov ako strana Sloboda a Solidarita (SaS), ktorá obsadí v Európskom parlamente od začiatku dva mandáty, kým KDH iba jeden a druhý až po odchode Veľkej Británie z Európskej únie.
Pre blížiaci sa brexit parlament v zrýchlenom konaní novelizoval volebný zákon, ktorý určuje prepočet hlasov získaných v eurovoľbách. Ministerka vnútra Denisa Saková (Smer) odmietla, že by situáciu spôsobil jej rezort.
"Ak má niekto pochybnosti, že sa ten vzorec použil nesprávne, alebo že sa použil s nejakými chybami, alebo celý ten výpočet je chybný a nejak inak dedukuje, aký mal byť výsledok, tak sa treba skutočne obrátiť na štátnu volebnú komisiu," povedala Saková.
Na brexit nečaká
Miriam Lexmann na brexit nečaká. "Nemôžem povedať, že čakám netrpezlivo na brexit.
Vidím vyšší záujem v tom, aby sa brexit nestal,“ povedala Lexmann.
„Pokiaľ zvážime nejaké právne kroky, tak to nebude súvisieť s brexitom, ale s tým, že KDH sa snaží vnášať slušnosť a spravodlivosť do politiky,“ povedala možná budúca poslankyňa EP. Výsledok volieb sa podľa nej nedá považovať za spravodlivý.
Novelu, ktorá 14. mandát upravuje, prijala Národná rada SR začiatkom roka.
Doteraz malo Slovensko 13 poslancov Európskeho parlamentu, po odchode Veľkej Británie by sme mali mať 14 mandátov.
Až po prepočítaní výsledkov eurovolieb a po rozdelení všetkých mandátov sa určuje, ktorý zo 14 poslancov je náhradníkom v prípade brexitu.
Podľa novely zákona, ktorú predložila Saková, je to „zvolený kandidát tej politickej strany alebo koalície, ktorá vykázala najmenší zostatok delenia“.
Rozdelenie mandátov
Podľa platného zákona rozdelenie mandátov na základe získaných hlasov sa uskutočňuje v dvoch kolách.
Strana SaS získala po prepočte 1,99 mandátu. Do druhého mandátu jej chýbalo 0,01 mandátu. Preto jej pridelili ešte jeden.
KDH získalo 2,06 mandátu, v prvom kole teda dostalo dva mandáty. Podľa zákona 14. mandát dostane strana, ktorá mala tzv. najmenší zvyšok a ten malo KDH. Mohla to byť však ktorákoľvek strana, aj víťazná koalícia Progresívne Slovensko a Spolu.
Podľa pôvodného plánu malo byť v čase eurovolieb Spojené kráľovstvo už mimo EÚ, zatiaľ sa tak nestalo.
Preto sa aj na ostrovoch konali eurovoľby. Náš 14. europoslanec sa teda mandátu môže ujať až po brexite. Pre náročnú vnútropolitickú situáciu v Spojenom kráľovstve je neisté, či sa to stane a kedy.
SAS: Zákon ani argumenty nie sú spravodlivé
Strana Sloboda a Solidarita (SaS) nepovažuje za spravodlivý zákon, podľa ktorého pripadol brexitový mandát KDH.
Zároveň však za spravodlivé nepovažuje ani argumenty KDH. Uviedol to pre agentúru SITA hovorca SaS Róbert Buček.
Ako priblížil, podľa argumentov KDH by do odchodu Veľkej Británie z Európskej únie mala mať strana SaS taký istý počet mandátov v Európskom parlamente ako hnutie OĽaNO.
To získalo o vyše 43 000 hlasov menej, čo je viac ako 4,3 percentuálneho bodu menej ako SaS.
"Podľa nášho názoru Štátna volebná komisia si tento zákon, o rozporuplnosti ktorého nepochybujeme, vyložila správne. Vyskytli sa aj názory, že by sa napríklad mala SaS vzdať mandátu v prospech KDH, čo však nie je možné," dodal Buček.