BRATISLAVA. Chránený oznamovateľ by mal mať možnosť pokračovať vo svojej práci, aby mohol prípadne doriešiť problém nekalej praktiky.
Myslí si to kandidát na predsedu Úradu na ochranu oznamovateľov protispoločenskej činnosti Viktor Pokojný, ktorý má vlastnú skúsenosť s oznamovaním protispoločenskej činnosti.
Kauza kompa
Diskrimináciu, šikanovanie či bossing podľa vlastných slov zažila aj ďalšia kandidátka na post šéfky úradu Diana Migaľová Baschierová.
Komisia vypočula šesť kandidátov na šéfa protikorupčného úradu Čítajte Tá musela komisii odpovedať aj na otázky ku kauze kompa, ktorá sa týkala štátneho podniku Vodohospodárska výstavba, kde v tom čase pracovala ako hovorkyňa.
"Som presvedčený, že najlepšou formou ako zabrániť nekalým praktikám vo firme, je to, že ten chránený oznamovateľ naozaj v tej firme aj ostane, aby mal možnosť tam ďalej pracovať, riešiť problém, ktorý tam existuje," uviedol Pokojný, ktorý podľa svojho motivačného listu pracoval na rôznych manažérskych pozíciách predovšetkým vo finančnom sektore.
Pokojný priznal, že nemá skúsenosti s fungovaním v štátnej správe. Vie si podľa vlastných slov predstaviť, že úrad by viedol jeho podpredseda.
Na poste podpredsedu by si vedel predstaviť aj niektorého zo svojich protikandidátov.
Pokojný považuje za významný rozdiel medzi tým, či je oznamovateľ z verejnej či štátnej správy, alebo zo súkromného sektora. Oznamovatelia podľa neho čelia väčšiemu riziku v súkromnom sektore.
Ako šéf úradu by bol za zriadenie detašovaných pracovísk v ďalších siedmich mestách.
Regionálne pobočky by podľa neho mohli posilniť osvetu a vytvárať jasný signál pre zamestnancov, že úrad je pripravený poskytnúť efektívnu ochranu.
Etická dilema
Migaľová Baschierová pracuje ako hovorkyňa spoločnosti Slovak Business Agency a aktuálne je v súdnom spore so svojím bývalým zamestnávateľom, Vodohospodárskym podnikom.
Podobne ako Pokojný by tiež chcela zaviesť regionálne pobočky úradu.
Diskrimináciu podľa vlastných slov zažila ako hovorkyňa Vodohospodárskej výstavby po výmene vedenia.
Členov komisie zaujímalo, či mala ako hovorkyňa etickú dilemu pri komunikovaní kauzy týkajúcej sa obstarávania kompy cez Dunaj.
Migaľová Baschierová etickú dilemu podľa vlastných slov nemala, pretože kompa bola podľa nej potrebná a lepšie riešenie sa zatiaľ nenašlo.
"Ak sa to aj politizovalo, pokiaľ tam bolo vedenie, ktoré kompu objednalo, prevádzkovalo ju desať mesiacov. Nové vedenie, ktoré kompu zaznávalo, ju prevádzkuje už tretí rok," priblížila.
Východiskom pre fungovanie úradu môže byť podľa nej spolupráca s Národným inšpektorátom práce, tretím sektorom či odborovými organizáciami. Dôležité podľa Migaľovej Baschierovej je zmeniť všeobecné zmýšľanie o oznamovateľoch.
"Aby nevystupoval ako 'bonzácky' úrad. Oznamovateľ nie je udavač, 'bonzák', ale zástanca spoločenskej zodpovednosti," uzavrela.
Politická nezávislosť
O post predsedu Úradu na ochranu oznamovateľov protispoločenskej činnosti sa uchádza aj prednosta Okresného úradu v Trenčíne Jozef Stopka.
Je zároveň poslancom mestského zastupiteľstva v Handlovej, ako aj poslancom Trenčianskeho samosprávneho kraja. V apríli pozastavil svoje členstvo vo vládnej strane Smer.
Uviedol, že jedným z dôvodov na pozastavenie členstva bola aj jeho kandidatúra na post šéfa úradu.
Členov komisie zaujímalo, ako vie zaručiť svoju politickú nezávislosť v prípade riadenia úradu, ktorý má chrániť nahlasovateľov korupcie.
"Dokážu vás presvedčiť len skutky. Určite by som neobsadzoval úrad nominantmi, obsadil by som ho len profesionálnymi zamestnancami," odpovedal Stopka.
Ku kandidatúre ho podľa vlastných slov motivovali predchádzajúce skúsenosti v oblasti riadenia, ako aj pravidelné stretávanie sa s ľuďmi, ktorí majú problém v oblasti nahlasovanie nekalej činnosti, no boja sa ho riešiť.
"Chybou je, že ľudia nechcú veci dotiahnuť do konca," uviedol k téme riešenia korupcie. "Chcem vybudovať funkčný úrad, kde ľudia nájdu nielen 'duchovnú útechu', ale aj skutočnú pomoc a dôveru," doplnil.
"Vo všetkých úradoch, ktoré som riadil, som zdôrazňoval, ak pracovníci narazia na túto skutočnosť, nech mi ju oznámia" uviedol Stopka v súvislosti s tým, že počas jeho riadenia okresných úradov zatiaľ nebolo zistené korupčné správanie zamestnancov.
Výsledky fungovania úradu by sa podľa Stopku dali zisťovať merateľnými ukazovateľmi. "Koľko ľudí našlo odvahu, objavilo dôveru v tento úrad a obrátilo sa o pomoc a ochranu, to by bol merateľný ukazovateľ," uzavrel.
Individuálny prístup
Odborná komisia vypočula aj posledného uchádzača. Je ním Rastislav Šaling, ktorý pôsobí ako lekár - odborný radca na Regionálnom úrade verejného zdravotníctva so sídlom v Poprade.
Šaling uviedol, že sám má skúsenosti s oznamovaním protispoločenskej činnosti, a podľa vlastných slov sa venuje ochrane zamestnancov.
Jeho zámerom je okrem iného vytvoriť komplexnosť ochrany oznamovateľa prostredníctvom individuálneho prístupu.
"Dôveru občana v orgány štátu môže tento úrad zabezpečovať tým, že preukáže svojou činnosťou, že funguje v záujme občana, v záujme oznamovateľa. Ale čo je dôležité, aj používaním represívnych nástrojov," doplnil svoju víziu o fungovaní úradu.
V rámci pôsobenia na poste šéfa úradu by podľa vlastných slov volil preventívne možnosti, ako predchádzať korupcii.
Taktiež by sa snažil o vypracovanie metodických pokynov, ktorými by bolo možné zachytávať takúto trestnú činnosť, odhaľovať ju a pôsobiť aj preventívne.
Členom komisie tiež potvrdil, že v roku 2016 kandidoval na poslanca parlamentu za hnutie Sme rodina, pričom dodal, že nie je členom hnutia.
Šaling bol posledným z 11 uchádzačov o post šéfa úradu na ochranu oznamovateľov protispoločenskej činnosti, ktorých komisia vypočúvala počas utorka (4. 6.) a stredy.
Členovia komisie majú do 15 dní rozhodnúť o dvoch záujemcoch s najlepším hodnotením, ktorých odporučia vláde.
O predsedovi úradu následne rozhodne Národná rada SR. Predsedu úradu budú poslanci voliť na sedemročné funkčné obdobie.
