BRATISLAVA. Občania Európskej únie (EÚ) potrebujú silnú a zjednotenú Európu, ktorá sa vie presadiť vo svetovej politike. Na bratislavskej bezpečnostnej konferencii Globsec 2019 to vyhlásil prezident SR Andrej Kiska.
Zdôraznil tiež potrebu väčšej integrácie a investícií do bezpečnosti a do spoločnej technológie, napríklad európskeho čipu.
Väčšia integrácia
"Aby sme naplnili naše ambície, musíme sa viac integrovať. Návrat späť k národným štátom nie je riešením. Musíme byť európskejší, a to nielen v našich prejavoch a nielen v Bruseli. Byť európski znamená rešpektovať princípy právneho štátu aj brániť slobodu médií a občianskej spoločnosti. Pretože naša EÚ nie je len ekonomickým projektom, je to únia hodnôt a demokratických princípov," zdôraznil Kiska, ktorý na konferencii predniesol svoj posledný prejav k zahraničnej politike a bezpečnosti v role prezidenta SR.
Prezident vyzdvihol aj transatlantické vzťahy, aj keď pripustil, že sa o ich kvalitu mnohí obávajú.
Je podľa neho prirodzené, že sa Európanom nepáčia súčasný tón komunikácie americkej administratívy alebo úvahy o clách.
"Nemáme však žiadne argumenty proti kritike, že nerobíme dosť pre našu obranu, že do nej dostatočne neinvestujeme," myslí si Kiska.

Ohrozením je technologická nerozvážnosť
Prezident je presvedčený o tom, že ak chce Európa byť rešpektovaným hráčom, nemôže byť závislá od pomoci iných.
"Ak investujeme do našich síl, posilníme európsky pilier NATO a posilníme Európu. Preto potrebujeme investovať do ozbrojených síl, nie nových štruktúr. Aby sme boli schopní konať nezávisle ako Európa, ak sa tak rozhodneme," vyhlásil.
Vážnym ohrozením bezpečnosti v Európe je podľa Kisku aj technologická nerozvážnosť a chýbajúca stratégia v tejto oblasti.
"Ak to nebudeme brať vážne teraz, žiadne investície do armády nedokážu kompenzovať škodu, ktorú naša ignorancia spôsobí," myslí si Kiska.
Európa by podľa neho mala mať technológiu, ktorú by členské štáty spoločne vlastnili. "Hovorím o európskom čipe. Táto kľúčová súčasť infraštruktúry musí ostať v našich, európskych, rukách," konštatoval.
Sprievodné podujatia
Globsec sa koná v Bratislave od štvrtka 6. júna do soboty 8. júna.
Organizátori neavizujú v hlavnom meste žiadne výrazné či celodenné dopravné obmedzenia. Situáciu mierne skomplikujú iba večerné presuny účastníkov, na ktoré bude dohliadať polícia.
Na Globsecu sa tento rok zúčastní napríklad vyjednávač Európskej únie pre brexit Michel Barnier, senátor Spojených štátov amerických Ron Johnson, srbský prezident Alexander Vučič, maďarský minister zahraničných vecí Péter Sziijártó, zakladateľ magazínu Forbes Steven Forbes, jazdec Formuly 1 Nico Rosberg, ministerka zahraničných vecí Južnej Kórey Kang Kyung-wha, oxfordský profesor Timothy Garton Ash, predseda vlády Českej republiky Andrej Babiš, minister zahraničných vecí Českej republiky Tomáš Petříček a mnohí ďalší.
Zo slovenských predstaviteľov na konferencii vystúpi prezident Andrej Kiska, predseda vlády Peter Pellegrini, minister zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Miroslav Lajčák, bývalý slovenský premiér Mikuláš Dzurinda, primátor Bratislavy Matúš Vallo či odborník na extrémizmus Daniel Milo.
Súčasťou konferencie bude aj niekoľko väčších sprievodných podujatí.

Novinkou bude globálny summit mladých talentov a inšpiratívnych podnikateľov do 30 rokov podľa časopisu Forbes. Summit sa bude konať v rovnakom čase ako Globsec Forum, ktoré obohatí program konferencie o vystúpenia niekoľkých najmladších svetových lídrov.
Globsec je jedna z piatich najväčších konferencií na svete. Má za sebou už 13 ročníkov. Doteraz sa na ňom zúčastnili tisícky hostí vrátane niekdajšieho britského premiéra Davida Camerona, bývalej ministerky zahraničných vecí USA československého pôvodu Madeleine Albright a pravidelne naň prichádzajú aj prezidenti, premiéri či ministri zahraničných vecí
Tento rok sa skloňovalo aj meno francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona, ktorý napokon do Bratislavy nepricestuje.