Anglické deti sa o osudoch šiestich manželiek anglického kráľa Henricha VIII. učia ako súčasť krutej riekanky: „Divorced, beheaded, died, divorced, beheaded, survived.“
S prvou sa rozviedol, druhú dal sťať, ďalšia mu zomrela, štvrtú čakal rozvod, piatu poprava a šiesta ho ako zázrakom prežila.
O kedysi najväčšom fešákovi medzi monarchami s atletickou a vysokou postavou, inteligenciou, priateľskou povahou a zmyslom pre humor turistickí sprievodcovia vtipkujú, že bol jediným panovníkom, ktorý mal viac manželiek ako mileniek.
„Kráľ Henrich VIII. mal celý život šťastnú schopnosť zamilovať sa. (...) Z jeho šiestich svadieb boli štyri z lásky a jedna pre náklonnosť blížiacu sa láske.
Jediná svadba, ktorá sa uskutočnila z čisto politických dôvodov, bola okamžitou katastrofou,“ konštatuje Antonia Fraser v knihe The Six Wives of Henry VIII (Šesť žien Henricha VIII.).
Henrichove manželky boli možno až na jednu výnimku výnimočné a silné osobnosti.
Zostarla skôr ako on
Prvá žena Henricha VIII. Katarína Aragónska bola dcérou kráľovských rodičov. Jej matka aj jej otec boli panovníkmi vo vlastných ríšach.
Bola nadaná, vzdelaná, milá, pobožná, oddaná a mala pôvabnú pleť. Skvele ovládala latinčinu, plynule hovorila po francúzsky, naučila sa aj po anglicky.
Spočiatku si mala zobrať Henrichovho staršieho brata Artura, ktorý však umrel ako tínedžer. Hoci už bolo po svadobnej noci, podľa Kataríniných slov bola stále pannou, lebo Artur sa o nič nepokúsil.
Keďže sa časom politické okolnosti zmenili, otec Henrich VII. odkladal dohodnutú svadbu s druhým najstarším synom a ku Kataríne sa správal ako k rukojemníčke. Sedem rokov žila v zlých podmienkach.
Budúceho kráľa Henricha VIII. otec držal v izolácii. No s Katarínou, ktorá bola oficiálne jeho snúbenicou, sa prirodzene stretával a preskočila medzi nimi iskra.
Po smrti otca sa s ňou Henrich VIII. hneď oženil. V tom čase mala 23 rokov, jej manžel práve dosiahol plnoletosť.
Katarína s Henrichom podľa knihy Alison Weirovej Henrich VIII. Kráľ a dvor mala spoločnú vášeň pre lov, milovala hudbu a tanec, podnetné rozhovory a rytierske turnaje. Manžel pre ňu písal básne a skladal piesne.

Často s ňou v jej komnatách diskutoval o politike, teológii či knihách, alebo tam prijímal návštevy, večeral a takisto s ňou chodil pravidelne na večernú omšu.
Svojmu svokrovi napísal: „Keby som bol ešte slobodný, zo všetkých ostatných by som si za manželku zvolil práve ju.“