BRATISLAVA. Predseda parlamentu Andrej Danko (SNS) v nedeľnej relácii V politike na TA3 okrem iného vyhlásil, že situácia v Smere nemôže ovplyvniť fungovanie Národnej rady (NR) SR.
Verí, že predseda Smeru Robert Fico si situáciu s premiérom Petrom Pellegrinim vyrieši.
Danko má svoju víziu
Na otázku o stabilite Smeru odpovedať nechcel, pretože je to podľa jeho slov ich interná vec, ale "nemôže ovplyvniť priebeh parlamentu. Keby to tak bolo, je tu otázka rekonštrukcie vlády, možno predčasných volieb".
V súvislosti s odkazom opozičných strán, že v budúcnosti s SNS do koalície nepôjdu, reagoval tým, že išiel do vlády so svojou víziou - "aby sme politiku robili pre ľudí".
Spomenul rekreačné poukazy či otvorenie tém ako zvýšenie minimálnych dôchodkov a trináste platy pre vojakov.
"Mňa zaujíma, aby som v tomto hádaní presadzoval veci, ktoré ľuďom pomôžu," povedal s tým, že balíček sociálnych opatrení by mal prejsť, ak bude vládať fungovať a nebude eskalovať konflikt Fica s Pellegrinim.
"Ja nemôžem plošne znížiť dane na 15 percent, pretože nevládnem sám," zdôraznil s tým, že ho nikto nepočúva, napríklad ani v otázke vyvlastňovania pozemkov pri stavbe diaľnic a podobne.
Kritizoval tiež fotenie plesní v nemocniciach či zákony v súvislosti s verejným obstarávaním.
Danko: Lukašenko nie je diktátor
Na adresu Bieloruska v súvislosti so svojou návštevou povedal, že je pre Slovensko strategickým partnerom, a to napríklad z hľadiska pracovnej sily.
Veľké bohatstvo Bieloruska vidí v drevnej hmote, skonštatoval však, že majú napríklad aj vysoký stupeň vzdelania v oblasti zdravotníctva. Prínos v Bielorusku vidí aj v tom, že majú skúsenosti a kontakty s východným trhom.
Dodal, že prvoradý je slovenský robotník. Nedostatok pracovných síl však vidí napríklad v oblasti hotelierstva.
Považuje za lepšie ísť cestou spolupráce s Bieloruskom, ako nechať situáciu na neriadenú migráciu. Argumentuje tým ,že Bielorusi sú kresťania a majú podobnú kultúru. "Títo ľudia bažia po informáciách, bažia po progrese. To, čo si u nich cením, je úcta k autorite štátu," zdôraznil.
Na otázky o diktátorskom vodcovi Lukašenkovi odpovedal, že každé obyvateľstvo je niečím špecifické.
Dodal, že od týchto krajín nemôžeme žiadať, aby prijali všetko to čo Európa, pretože majú rozdielnu kultúru. Aj vzhľadom na to si nemyslí, že v každej krajine môže fungovať parlamentná demokracia.
V súvislosti s potláčaním slobody slova povedal, že všade, kde sa chcú dostať ekonomické záujmy, si vedia takto nastaviť boj. Nestotožňuje sa s označením Lukašenka za diktátora.
"Je to človek pragmatický s láskou k národu," povedal s tým, že musíme rešpektovať ich predstaviteľov.
Debata o ruskom zákone, ktorý by legitimizoval okupáciu Československa, je podľa neho "mediálna bublina, ktorú niekto rozvíril", povedal s tým, že okupáciu nikto uznať nechce a nedá sa spájať priznanie výsluhových dôchodkov s legitimizáciou okupácie. Vysvetlil, že sa nesmie spájať priznanie výsluhových dôchodkov s uznaním okupácie, pretože to zákon nenavrhuje.
