BRATISLAVA. Vládny návrh zákona o výkone detencie dnes dostal podporu členov výboru NR SR pre ľudské práva a národnostné menšiny. Návrh zákona predpokladá zriadenie detenčného ústavu.
Ide o taký druh ochranného opatrenia, ktorého úlohou je ochrana spoločnosti a jej členov pred tými páchateľmi, ktorí počas výkonu trestu odňatia slobody evidentne ochoreli nevyliečiteľnou duševnou chorobou a je tu obava, že aj po výkone trestu odňatia slobody ďalej pretrváva nebezpečenstvo pre spoločnosť.
Okrem toho súd môže, ak to považuje za potrebné, rozhodnúť o detencii aj v iných prípadoch – ak ide o páchateľa zločinu spáchaného zo sexuálneho motívu alebo páchateľa, ktorý opätovne spácha obzvlášť závažný zločin.
Členovia ľudskoprávneho výboru tento návrh na dnešnom zasadnutí schválili jednomyseľne. Výbor následne súhlasil aj s vládnym návrhom Trestného zákona.
Výkon detencie
Ako dnes pred členmi výboru uviedla štátna tajomníčka ministerstva spravodlivosti Monika Jankovská, návrh zákona o výkone detencie bol vypracovaný na základe uznesenia vlády z 29. marca 2017 k aktualizácii úlohy o zriadení detenčného ústavu pri Psychiatrickej nemocnici Hronovce a Programového vyhlásenia vlády SR v časti Trestná politika a väzenstvo.
Najväčší Slovák, detská tvorba i športový kanál. Výbor sa venoval RTVS Čítajte "Účelom zriadenia ústavu je ochrana spoločnosti, ale aj liečebné a výchovné pôsobenie na osoby, ktoré sa budú nachádzať v detenčnom ústave. Ide o osoby, ktoré nepatria do výkonu trestu odňatia slobody, pretože potrebujú osobitné zaobchádzanie a osobitný režim, preto je to veľmi dôležité, že konečne budeme mať zriadený ústav na Slovensku," podotkla štátna tajomníčka.
Hlavným cieľom návrhu zákona je upraviť výkon detencie v detenčnom ústave vrátane podmienok zriaďovania, fungovania a stráženia detenčného ústavu, práva a povinnosti osôb umiestnených v detencii, ako aj dozor a kontrolu nad výkonom detencie.
Návrh zákona bol vypracovaný v rámci pracovnej skupiny zriadenej Ministerstvom spravodlivosti SR za účasti Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky a Zboru väzenskej a justičnej stráže.
Účinnosť zákona sa navrhuje od 1. januára 2020. Zriadenie detenčného ústavu sa podľa uznesenia vlády SR z 29. marca 2017 predpokladá v januári 2021.
Trestný zákon
Jankovská takisto priblížila, že vládnym návrhom zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Trestný zákon, sa v prvom rade vykonáva úplná transpozícia smernice Európskeho parlamentu a Rady EÚ o boji proti podvodom, ktoré poškodzujú finančné záujmy Únie, prostredníctvom trestného práva a úplná implementácia Protokolu na odstránenie nezákonného obchodu s tabakovými výrobkami do právneho poriadku Slovenskej republiky.
Okrem toho sa návrhom zákona rozširuje právna úprava využitia technických prostriedkov pri kontrole výkonu niektorých rozhodnutí vydaných v trestnom konaní vrátane podpory využívania alternatívnych trestov.
Rozširuje sa tiež možnosť rozhodovania samosudcu v trestnom konaní, koriguje sa úprava ukladania doživotného trestu bez možnosti podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody.
Rovnako sa rozširuje úprava využitia videokonferencií v trestnom konaní a zavádza sa nová skutková podstata trestného činu falšovania a vyhotovenia nepravdivej zdravotnej dokumentácie.
O potrebe vybudovania nového detenčného ústavu sa na Slovensku rozpráva dlhé roky. Rezort zdravotníctva mal dokonca od roku 2009 na to vyčlenených 4,2 milióna eur.
Dostavba ústavu v Hronovciach v okrese Levice sa nakoniec pre problémy s verejným obstarávaním nikdy nezačala.
Príplatky k dôchodkom politických väzňov
Výbor odobril aj zvýšenie príplatkov k dôchodku politických väzňov a ich blízkych. So zmenou ráta novela zákona o príplatku k dôchodku politickým väzňom, ktorú do parlamentu predložili poslanci za SNS. Výbor zároveň prijal pozmeňujúci návrh, ktorým sa má príplatok zvýšiť na päť eur.
Predkladatelia navrhujú po novom k starobnému, predčasnému starobnému, invalidnému, výsluhovému a invalidnému výsluhovému dôchodku päť eur za mesiac väzby alebo mesiac výkonu trestu odňatia slobody, za mesiac zaradenia do táborov nútených prác, vojenských táborov nútených prác alebo za mesiac protiprávneho násilného odvlečenia.
V súčasnosti zákon hovorí o 60 korunách slovenských. Pôvodný návrh novely rátal so štyrmi eurami, zvýšenie príplatku o euro navrhol jeden z predkladateľov, poslanec parlamentu Anton Hrnko (SNS). Odôvodnil to potrebou priblížiť sa odškodňovaniu politických väzňov v Českej republike.
"Štyri eurá, tak ako bolo v pôvodnom návrhu, vyrovnávali tie sumy s tým, čo mali na základe českých zákonov českí protikomunistickí bojovníci. Ale oni majú ešte ďalšie benefity, ktoré naši nemajú, tak sme sa rozhodli, že by naši mali dostávať asi o 20 percent viac ako českí, aby sa to vyrovnalo. Navrhli sme preto sumu päť eur ako vypočítavací základ," vysvetlil Hrnko.
Ten súčasne dodal, že by bolo určitým spôsobom diskriminujúce, ak by slovenskí protikomunistickí bojovníci nedostávali také príplatky ako ich českí "spolutrpiaci".
Príplatok navrhujú zmeniť poslanci preto, že sa dosiaľ nemenil, zatiaľ čo priemerná úroveň starobného dôchodku sa zvyšuje.
"Vzhľadom na to, že ekonomika Slovenskej republiky má v súčasnosti rastúci trend, máme za to, že tieto ekonomické výsledky by mali pocítiť aj osoby, ktoré za slobodu a demokraciu bojovali v tých najzložitejších časoch perzekúcie a totality," vysvetlili predkladatelia.
Poukazujú, že na Slovensku je v súčasnosti oprávnených osôb približne 2000 a vzhľadom na ich pokročilý vek ich počet každoročne klesá. V porovnaní s Českou republikou sú podľa nich príplatky pre politických väzňov a ich blízkych na veľmi nízkej úrovni.
V prípade schválenia novely navrhujú poslanci jej účinnosť od roku 2020, aby na zvýšenie vedel s dostatočným predstihom zareagovať aj rozpočet verejnej správy.
Výročná správa ÚPN
Výbor sa zaoberal aj výročnou správou Ústavu pamäti národa (ÚPN) rok 2018.
Predseda Správnej rady ÚPN Ján Pálffy minulý rok považuje za rok stabilizácie ústavu. Vo viacerých oblastiach sa to prejavilo aj nárastom počtu výstupov a aktivít.
S cieľom ďalšieho rozvoja a plnenia úloh vyplývajúcich ústavu zo zákona bude však v najbližšom čase potrebné podľa neho doriešiť otázku trvalého sídla ÚPN, novej organizačnej štruktúry, ako aj otázku zvýšenia finančných prostriedkov, ktoré umožnia posilniť odborné kapacíty ústavu.
Ako povedal Pálffy, ani po takmer pätnástich rokoch od vzniku ústavu nie je naplnené ustanovenie zákona, podľa ktorého má ÚPN dostať od štátu do správy nehnuteľnosti umožňujúce mu plniť zákonné úlohy.
Ústav tak aj naďalej sídli na dvoch miestach v prenajatých a vypožičaných priestoroch, čo sťažovalo prácu a vytváralo finančné náklady.
Pálffy priblížil, že Ústav pamäti národa v roku 2018, ktorý sa niesol v duchu pripomienok udalostí spojených s tzv. osmičkovými rokmi, samostatne alebo v spolupráci s inými inštitúciami zorganizoval osem konferencií a seminárov, nakrútil 46 svedeckých výpovedí v rámci zaznamenávania výpovedí svedkov obdobia neslobody, vydal štyri knižné publikácie, ktoré boli prezentované verejnosti.
V rámci osvetových a vzdelávacích aktivít pripravil desať diskusných večerov a 37 prednášok na všetkých typoch škôl.
Informácie o období neslobody sprostredkoval širokej verejnosti prostredníctvom dvoch výstav, dvoch nových tematických webových stránok, šiestich informačných bulletinov a 18 vzdelávacích videí.
Ústav prijal viac ako 738 návštevníkov v rámci exkurzií i dní otvorených dverí a obslúžil 349 bádateľských návštev.
Podľa výročnej správy novela zákona o pamäti národa z roku 2017 prispela k riešeniu kompetenčných otázok v Správnej rade ÚPN.
V roku 2018 mal ÚPN schválený transfer na bežné výdavky zo štátneho rozpočtu 1 671 391 eur. Počas roka bola dotácia po úpravách na základe žiadostí ÚPN adresovaných Ministerstvu financií SR zvýšená o 112 064 eur.
Úpravy dotácie sa týkali bežného aj kapitálového transferu. Finančné prostriedky na bežné výdavky boli použité na financovanie úloh vyplývajúcich ústavu zo zákona o pamäti národa.
Navrhli kandidátov
Výbor tiež navrhol troch kandidátov na voľbu člena Európskeho výboru na zabránenie mučenia a neľudského alebo ponižujúceho zaobchádzania alebo trestania (Výbor CPT) za Slovenskú republiku.
Kandidátmi sa stali Dagmar Breznoščáková, Miroslav Cangár a Maroš Matiaško. Člena Výboru CPT za Slovensko má na štyri roky zvoliť Výbor ministrov Rady Európy.
Zoznam troch kandidátov bude zaslaný Byru Parlamentného zhromaždenia Rady Európy.
Výbor CPT bol zriadený Európskym dohovorom na zabránenie mučeniu a neľudskému či ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestaniu, ktorý vstúpil do platnosti v roku 1989.
Vykonáva pravidelné návštevy v členských štátoch, kde skúma súlad vyššie spomínaného Európskeho dohovoru s podmienkami, v ktorých žijú osoby dočasne pozbavené slobody.
Výbor nie je vyšetrovací orgán, ale mimosúdny preventívny mechanizmus, ktorý dopĺňa činnosť Európskeho súdu pre ľudské práva v Štrasburgu.
Európski experti z výboru CPT navštívili viackrát aj Slovensko, naposledy v roku 2018.
V rámci svojej návštevy sa stretli s vyššími úradníkmi zodpovednými najmä za policajné, väzenské zariadenia, reedukačné a diagnostické centrá pre mladistvých, ako aj psychiatrické zariadenia a sociálne inštitúcie, kde môžu byť umiestnené osoby na nedobrovoľnom základe.
