BRATISLAVA. Šesť milostí a žiadne amnestie. Odchádzajúci prezident Andrej Kiska odpustil či zmiernil tresty len niekoľkým odsúdeným. Jeho predchodcovia využívali túto výsadu hlavy štátu pomerne často, v posledných rokoch sa z nej stala skôr výnimočná udalosť.
Nezmení to zrejme ani nová prezidentka Zuzana Čaputová, ktorá už ohlásila, že amnestie neudelí a zachová striedmy prístup aj k milostiam.
"Okrem právnych aspektov žiadosti budem brať ohľad na zdravotný stav a sociálnu situáciu žiadateľa," povedala Čaputová.
V marci ešte ako kandidátka na prezidentku v rozhovore pre SME nevylúčila, že by udelila milosť aj Kiskovi, ktorému hrozí stíhanie pre daňové prehrešky jeho firmy KTAG. Spravila by tak vraj zrejme, ak by išlo "o politický proces na politickú objednávku“. Vôbec by podľa nej nezavážilo, že prípad sa týkal jej predchodcu.
Amnestie zrušili pred dvoma rokmi, súdy sa ani nezačali Čítajte Zatiaľ posledná amnestia z roku 2013, ktorú udeľoval ešte prezident Ivan Gašparovič, sa dotkla približne 13 500 ľudí.
"Prezident sa rozhodol udeliť širšiu amnestiu pri príležitosti 20. výročia vzniku Slovenskej republiky,“ vysvetľoval vtedy Gašparovičov hovorca Marek Trubač.
Očakávalo sa, že kritériá splní asi len 1200 väzňov, ale okruh ľudí, ktorým amnestia pomohla, bol napokon oveľa širší. Z problémov sa vďaka nej dostal napríklad aj spevák Braňo Mojsej, v tom čase obvinený z marenia spravodlivosti, keďže v jeho dome sa našli peniaze, pre ktoré vyšetrovali jeho vtedajšiu manželku Noru.
Amnestia sa vzťahovala na podmienečné aj nepodmienečné tresty za trestné činy z nedbanlivosti, ale aj úmyselné, do 18 mesiacov väzenia. Išlo najmä o mladistvých odsúdených vo veku do 18 rokov a ľudí z najľahších väzení.
Amnestie vyvolali aj vzburu
V ére samostatného Slovenska prezidenti udelili amnestie päťkrát. Amnestie Vladimíra Mečiara, ktoré vydal ako zastupujúci prezident v roku 1998, aby ochránil únoscov Michala Kováča ml. sú už dnes zrušené.
Amnestia, ktorú udelil v roku 1990 po nežnej revolúcii vtedajší československý prezident Václav Havel sa dotkla až asi 20-tisíc trestancov v krajine, v mnohých prípadoch aj ľudí odsúdených za ťažké trestné činy.
Milosti a amnestie
- amnestia býva hromadná; prezident ju udeľuje spravidla pri nástupe, platí len ak ju podpíše premiér či poverený minister,
- milosti sú individuálne,
- na milosť alebo amnestiu nie je právny nárok.
- spomínanú právomoc prezidenta niektorí považujú za pozostatok feudalizmu.
Stala sa aj príčinou vzbury v leopoldovskej väznici z februára 1990, ktorú vyvolali väzni, na ktorých sa amnestia nevzťahovala. Nepokoje trvali niekoľko týždňov. Výsledkom bol jeden mŕtvy a 29 zranených. Počas vzbury vznikol rozsiahly požiar. 60 účastníkov vzbury potom odsúdili.
Aj preto boli neskoršie amnestie omnoho menej veľkorysé. Po dve udelili prezidenti Rudolf Schuster aj Ivan Gašparovič. Jeho prvá amnestia z v roku 2004 po nástupe do funkcie sa však podľa ministerstva spravodlivosti týkala len niekoľko sto ľudí.
Milosti pre vyvolených
Gašparovič neodhalí, komu dal milosť Čítajte Rudolf Schuster navyše omilostil 75 ľudí, medzi ktorými bol napríklad aj športovec a niekoľkonásobný olympijský víťaz vo vodnom slalome Michal Martikán, ktorý v roku 1997 pri autonehode zabil muža.
Vyšetrovanie ukázalo, že Martikán šiel prirýchlo, za čo dostal sedemmesačný podmienečný trest a zákaz šoférovania. Keďže ho nedodržal, hrozilo mu, že sa dostane do väzenia.
Gašparovič dal 28 milostí. Tesne pred odchodom z úradu pomohol hokejistovi Františkovi Kolenovi, ktorý sa v decembri 2011 opil a vyvolal hádku pred barom v Považskej Bystrici. Policajtku, ktorá sa mu snažila nasadiť putá, kopol do kolena, čím jej vážne zlomil nohu. Dostal za to osem rokov väzenia.
V Česku je spornou najmä milosť prezidenta Miloša Zemana pre niekoľkonásobného vraha Jiřího Kajínka z roku 2017. Zeman mu ju udelil po tom, čo si Kajínek odsedel 23 rokov z doživotného trestu. Odôvodňoval to rôznymi pochybnosťami, ktoré sa s Kajínkovými prípadmi spájali, čím spochybnil políciu, štátne zastupiteľstvo aj súdy.
Kiska dal šesť milostí v prípadoch, keď na trest odsúdených doplácala aj ich rodina.
Naposledy začiatkom apríla išlo o 31-ročnú matku štyroch maloletých detí, ktorej deväťročný syn trpí nevyliečiteľným onkologickým ochorením a ďalšími vážnymi ochoreniami a potrebuje náročnú celodennú starostlivosť. Jeho pokožku musia plne chrániť pred slnečným žiarením.
