BRATISLAVA. Parlamentný ústavnoprávny výbor vypočul ďalších šiestich kandidátov na sudcov Ústavného súdu (ÚS) SR vrátane nového uchádzača Petra Kubíka, ktorého vypočúvali viac ako hodinu.
Kubina je členom dozorných rád
Vystúpenia ostatných uchádzačov boli zväčša krátke, odpovedať mali najmä na otázky zástupcu prezidentskej kancelárie Petra Kubinu.
Kubina, ale aj člen výboru Ondrej Dostál (SaS) sa Kubíka pýtali na to, prečo neuviedol vo svojich podkladoch, že je konateľom a tiež členom dozornej rady v niekoľkých spoločnostiach. Ide podľa nich o posty nezlučiteľné s vykonávaním funkcie ústavného sudcu.
"V prípade niektorých z týchto spoločností ide o správu vlastného majetku a zastupovania záujmu klientov. V prípade, ak by mi hrozilo vymenovanie, vzdám sa všetkých funkcií," odpovedal Kubík.
Nevzal do väzby Kočnera
Do funkcie ho navrhla Slovenská advokátska komora (SAK), ktorej je členom. Ako povedal, sám oslovil SAK s nomináciou.
Kubík mal na verejnom híringu vysvetľovať aj to, prečo v prípade pôvodného rozhodnutia o nevzatí do väzby podnikateľa Mariana Kočnera v júni 2018 súhlasil s týmto rozhodnutím. Kubík hovoril o tom, že vyjadroval svoj právny názor na dôvody o vzatí do väzby.
Poslanci sa pýtali na niekoľko medializovaných prípadov v súvislosti s osobou Kubíka, napríklad na pohľadávku voči mestu Martin alebo na jeho spoločníka podnikateľa Zoroslava Kollára.
"Nevnímal som ho a nevnímam ho ako kontroverznú osobnosť... Pre mňa to bol najprv starší kolega a potom spoločník, s ktorým sme sa korektne rozišli," vysvetľoval.
Väčšia otvorenosť ústavného súdu
Kubík podotkol, že Ústavný súd SR by sa mal orientovať na otázky ochrany základných ľudských práv, on konkrétne zastáva podľa vlastných slov v oblasti bioetiky konzervatívny postoj.
"Budem vždy vychádzať z Ústavy SR, zastávam názor, že kľúčovou úlohu ÚS by mala byť ochrana individuálnych práv... O funkciu ústavného sudcu sa neuchádzam s cieľom robiť nejakú revolúciu," uviedol počas svojej prezentácie.
V prípade vymenovania za ústavného sudcu by sa podľa vlastných slov usiloval o zmenu v dvoch oblastiach. "Väčšia otvorenosť ústavného súdu vo vzťahu k verejnosti v oblasti komunikácie. Sudcovia by sa mali zapájať do kultivovanej diskusie, ale nie je to ich povinnosť," vysvetlil Kubík.
Druhým návrhom je, aby ÚS SR citlivejšie a zdržanlivejšie pristupoval k opätovnému preskúmavaniu rozhodnutí všeobecných súdov z dôvodu rôzneho právneho posúdenia.
Okrem Kubíka sa už na vypočúvaní zúčastnil predseda senátu a predseda trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu (NS) SR Libor Duľa.
Navrhla ho predsedníčka NS SR Daniela Švecová, Právnická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave aj Slovenská advokátska komora.
Poslanci a zástupcovia kancelárie vypočuli aj súdneho exekútora Borisa Gerberyho, ktorého navrhla Slovenská komora exekútorov, vysokoškolskú pedagogičku Martinu Jánošíkovú, ktorú nominovala Právnická fakulta Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach a advokáta a vysokoškolského pedagóga Štefana Kseňáka, ktorého nominovala do funkcie Slovenská advokátska komora.
Ako posledného pred prestávkou vypočuli advokáta Michala Matulníka, ktorého nominovala do funkcie Fakulta práva Paneurópskej vysokej školy.
Spravodlivosť je úplne ústrednou hodnotou, ďalej sú to hodnoty právneho štátu, ako je rovnosť, sloboda, ľudský život a jeho ochrana, nediskriminácia, solidarita.
Čirča nominovala exministerka Žitňanská
To sú ideály, ktoré vyznáva nový kandidát na ústavného sudcu Rudolf Čirč.
Do funkcie ústavného sudcu ho nominovala exministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská (nezaradená).
Pôsobí ako sudca Najvyššieho súdu SR, pedagogicky pôsobí aj v Justičnej akadémii, ktorá zabezpečuje ďalšie vzdelávanie sudcov.
Čirč podľa vlastných slov zvažoval pri každej voľbe kandidátov na ústavných sudcov, či sa prihlási.
"Prevážilo u mňa negatívne rozhodnutie, nejsť do toho vzhľadom na negatívne okolnosti," uviedol s tým, že napokon sa do štvrtej voľby prihlásil.
Členov výboru na vypočúvaní zaujímal jeho názor na rozhodnutie Ústavného súdu SR o protiústavnosti ústavného zákona, ktorý sa týka previerok sudcov.
"Zdieľam ten názor, že z Ústavy SR sa dá vyvodiť, že je tu niečo, čo je neprípustné zmeniť. ... Ústavný súd nemôže posudzovať ústavnosť ústavného zákona, ale takáto právomoc sa dá odvodiť," skonštatoval.
Čirč sa vyjadril aj k problematike registrovaných partnerstiev.
"V iných krajinách som nezaznamenal, že by to predstavovalo nebezpečenstvo," uviedol s tým, že uzákonenie registrovaných partnerstiev je vnútroštátna vec. Je podľa neho na danej krajine, či to umožní alebo nie a aké podmienky nastaví.
"Určite sú situácie, kde sa všetci zhodneme, že v detailoch je nerovnosť. Prečo sa neposunúť smerom k vyššej úrovni rešpektovania ľudských práv?" pripomenul.
Adopcia detí pármi rovnakého pohlavia by sa mohla podľa neho dostať "do sporu s prírodou". Východiskom je podľa neho najvyšší záujem dieťaťa.
"V diskusii o tomto probléme by sme sa možno vedeli zhodnúť, že do istého veku dieťaťa by to možno nebolo vhodné, ale dieťa sa mení," skonštatoval Čirč pred poslancami.
