BRATISLAVA. Monitoring komárov tento rok bratislavskej župe nevyšiel, teraz rieši kalamitu. Ale keď sa na monitoringu nešetrí, biologická metóda funguje. Dôkazom je Rakúsko.
Hovorí to TOMÁŠ DERKA z Katedry ekológie Prírodovedeckej fakulty UK, ktorý vlani župe pomáhal vytvoriť mapu liahnisk, ktoré treba pravidelne kontrolovať.
Pri biologickej metóde sa používa prípravok Bti. Obsahuje baktérie, ktoré napadnú larvy komárov v stojatej vode. Dá sa ním predísť chemickému postreku, ktorý jediný zaberá na vyliahnuté komáre, zabíja však aj včely či motýle.
Prečo tento rok komáre bratislavskú župu prekvapili?
Pre mňa to prekvapením nie je. Keď som videl, koľko snehu napadlo v Alpách, predpokladal som, že bude zvýšená hladina Dunaja a rozleje sa.
Ľudí to teraz prekvapilo, pretože si od komárov odvykli. Posledné roky boli suché, komáre sa naposledy premnožili v roku 2013.
A zrazu prišlo naspäť to, čo je normálne - že ak bývate na nive veľkej nížinnej rieky, ako sú Dunaj alebo Morava, aj toto k životu patrí. Ako sneh v zime alebo tma v noci.

Ak je to normálne, mali by sa komáre podľa vás nechať tak, aj keď sa premnožia?
Ak to obťažuje ľudí, tak, samozrejme, treba použiť Bti. V chránených územiach je to iné, v najvyššom stupni ochrany by sa nemalo robiť nič.
Prečo sa komáre zvyčajne premnožia v okolí Moravy a Dunaja a inde sa o tom toľko nehovorí?
Týmto územím pretekajú veľké nížinné rieky, ktoré sa v čase záplav vylievajú. Kalamitné druhy komárov, ktoré spôsobili súčasnú situáciu, nežijú celý rok, sú závislé od záplav. A na záplavy treba neregulované veľké rieky.
Tam je komár indikátorom zdravého ekosystému. Tam, kde sme zničili mokrade a kde regulujeme rieky, sa kalamitné komáre neobjavia.
Ako je možné, že bratislavská župa výskyt komárov monitorovala, ale neodhadla, že sa premnožia?