BRATISLAVA 12. mája (SITA) - Ministerstvo kultúry (MK) predložilo na pripomienkové konanie návrh novely zákona o štátnom jazyku. Zmeny si vyžiadalo naše členstvo v Európskej únii a na rozpory niektorých ustanovení upozornila Európska komisia. Zákon by sa okrem iného mohol stať prekážkou voľného pohybu tovaru. Ako pre agentúru SITA spresnil generálny riaditeľ sekcie umenia MK Andrej Zmeček, úpravou zákona sa má docieliť väčšia flexibilita pri používaní jazykov v pracovnoprávnych vzťahoch a pri poskytovaní mediálnych služieb alebo produktov v oblasti kultúry.
Pri rozhlasovom a televíznom vysielaní novela presne vymedzuje subjekty, pre ktoré platí povinnosť vysielať v štátnom jazyku. Sú nimi Slovenská televízia, Slovenský rozhlas a vysielatelia na základe licencie. Z novej formulácie vyplýva, že táto povinnosť sa nevzťahuje na vysielanie zahraničných subjektov, ktoré je u nás dostupné a rešpektuje sa princíp slobodného cezhraničného šírenia programových služieb. Subjektom, ktoré sú povinné používať štátny jazyk vo vysielaní, sa rozširuje počet výnimiek, kedy ho používať nemusia. Ide napríklad o vysielanie pre príslušníkov národnostných menšín, inojazyčné vysielanie pôvodného tvorcu prebraté súčasne s jeho vysielaním alebo o vysielanie určené pre zahraničie. Dve výnimky zavádza zákon aj pri audiovizuálnych dielach určených deťom do 12 rokov. Do slovenčiny nemusia byť dabované jazykové kurzy a vysielanie pre zahraničie.
Zmeny sa týkajú aj vydávania príležitostných tlačovín určených pre verejnosť. Povinnosť vydávať ich v štátnom jazyku sa zužuje len na verejnoprávne orgány a nimi zriadené organizácie, ostatní vydavatelia ich môžu vydávať v akomkoľvek jazyku. Zmena sa však nevzťahuje na vydávanie periodickej a neperiodickej tlače, kde aj doteraz bolo možné vydávanie v inom jazyku.
Miestny rozhlas alebo iný verejný prenos informácií miestneho charakteru sa môže uskutočniť aj v inom jazyku ako v slovenčine. Doterajšia právna úprava to umožňuje len v obciach, kde žije 20 % príslušníkov národnostnej menšiny. Pri kultúrnych a výchovno-vzdelávacích podujatiach určených pre príslušníkov národnostných menšín sa ruší doterajšia povinnosť uviesť sprievodné informácie aj v slovenskom jazyku. Rovnako je to aj v prípade vystúpení zahraničných umelcov.
Novinkou je aj to, že písomné právne úkony v pracovnoprávnom vzťahu sa už nebudú musieť vyhotovovať v štátnom jazyku, ak o to zamestnanec nepožiada. Zmena v zákone sa dotkla aj nápisov, reklám a oznamov určených na informovanie verejnosti. V súčasnosti zákon vyžaduje, aby inojazyčné znenie nasledovalo až po rovnako veľkom texte v štátnom jazyku, táto povinnosť sa však ruší.
