Normálne by to mohlo vyzerať nejako takto: na niektorej z množstva porád si dohodnete, aké texty reportéri kedy napíšu, ktoré z tých textov sú významné a ktoré menej, ktoré považujeme za dôležité, prospešné či kľúčové pre demokratické fungovanie spoločnosti a následne si poviete, kedy je ideálne ich vypustiť do digitálneho priestoru.
A čitatelia ich budú môcť čítať.
Takto však internet nefunguje. Najhoršou aj najlepšou správou digitálneho priestoru je jeho nevypočítateľnosť: je to svet, ktorý sa neustále mení, ktorý sa vyvíja rovnako ako vkus čitateľov a ich ochota platiť za články... a vy to všetko dokážete v reálnom čase sledovať a merať. A tak sa prispôsobujete a zažívate rozpor s realitou.
Neverili SME
Tento text je súčasťou série Ako to robíme v SME, ktorá vznikla pri príležitosti uvedenia dokumentu Neverili SME. Dokument si môžete pozrieť zadarmo.
Zrazu text, o ktorom ste si mysleli, že bude pre ten deň najdôležitejší, vôbec nik nečíta. A naopak, najčítanejším sa stane zahraničná reportáž trebárs z mestečka na hraniciach Írska a Veľkej Británie, ktorej ste príliš neverili.
A za digitálne predplatné si zrazu ľudia platia pri autorskej strane vašej dlhoročnej českej dopisovateľky, ktorá sa vracia k príbehu jedného z inžinierov z černobyľskej jadrovej elektrárne.
