Príbeh jednej výnimočnej komunity
Hej, z ktorého si kmeňa? Punk je naše kultúrne dedičstvo Čítajte Je koniec 70. rokov, spoločnosť je uniformovaná, umlčaná a sovietski vojaci tu trčia už vyše desať rokov. Z rádia a televízie sa rinie znormalizovaná nuda a v base sedia umelci vinní iba tým, že chceli slobodne tvoriť.
Chlapec zamknutý v kúpeľni si cez líce prepichuje zicherku. Bolí to, ale pokračuje. Mama zatiaľ nervózne klope na dvere. Po chvíli z nich vychádza jej syn. Je z neho pankáč.
„Som taký, aký ja chcem byť - nemáte právo mi v tom zabrániť!“ spievala v lete 1989 punková skupina Davová psychóza.
Na tvrdej hudbe, nekompromisných postojoch a radikálnom imidži vyrástli tisíce ľudí, ktorí chceli fungovať mimo hlavného prúdu, dodnes poznajú naspamäť texty kapiel, heslá a slogany.
Teraz sa táto mladosť stáva predmetom vedeckého bádania. Zabudnite na to, že historici skúmajú len Veľkú Moravu a Máriu Teréziu. Najnovšie si vybrali nezávislú kultúru. Zostalo z nej ešte niečo živé alebo ide len o starinu pre bádateľov?
Rozhovor s autorkou raritných fotografií
Fotografovala začiatky punku: Nebáli sme sa, dnes ľudia len lajkujú Čítajte Jej fotografie zostali ako vzácny doklad zo života subkultúr v 80. a 90. rokoch minulého storočia.
Útle žieňa s ťažkým fotoaparátom preniklo do podzemnej scény a zachytilo okamihy jej existencie. "Pankáči boli naozaj špecifická komunita, boli medzi nimi aj exoti,“ hovorí Lucia Bartošová.
" Niektorí si farbili vlasy tak, že vytiahli z fixky vnútro, v dlaniach rozmiesili a bolo. Boli medzi nimi aj chalani, ktorých vyhodili alebo utiekli z domu, dokopy niekoľko desiatok ľudí.
Na koncertoch hrali v bláznivých veciach, jeden len v pančuchách na holom tele a babenky z gympla, ktoré sa tam prišli náhodou pozrieť, odpadávali a boli zhrozené," vyťahuje príbehy o besnej tvorivosti tých, čo majú dnes päťdesiat a viac.
Prečo sú včely pre nás také dôležité
Včelárka: Dvanásť žihadiel denne môže zachrániť zdravie Čítajte "Všetci pritakávajú, ako treba zachraňovať dažďové pralesy, obmedzovať plasty, ale len dovtedy, kým kliknutím na internete podpíšu petíciu. Ak sa to dotkne ich osobného života, už ich príroda nezaujíma. Už ich obťažujú komáre, nejdú zbierať odpadky do lesa a podobne," hovorí dlhoročná včelárka Rita Novosadová z včelárstva Včeličo v Branove.
S včelami pracuje zásadne bez rukavíc, v špeciálnom úľovom kufríku ich nosí aj do škôl a necháva deti, aby si podržali v ruke trúda.
"Včela nie je klasické domáce zviera, ktoré si človek pritúli, ale vytvára fascinujúce spoločenstvo,“ vysvetľuje.
Radí, ako spoznať dobrého včelára či ako si vybrať kvalitný med.
Ako dnes vyzerá mestský folklór
Lákajú deti do dodávky a rozhadzujú žiletky. Načo sú nám urbánne legendy Čítajte Polícia v posledných dňoch zaznamenala v okrese Dunajská Streda prípady, že neznáme osoby lákajú deti do dodávky.
V obci Horná Potôň bol zaznamenaný pohyb tmavej dodávky bez evidenčných čísiel. Osoby sa deťom prihovárali a snažili sa ich pod zámienkou odvozu domov dostať dnu. Ďalší prípad nám avizovali v služobnom obvode Veľký Meder.
Táto správa sa zjavila vo februári minulého roku na facebookovej stránke slovenskej polície, vzápätí ju prebrali viaceré médiá.
Podobne sa kedysi vo vojnovej Bratislave preháňal fosforový muž a strašil dámy. A na kúpalisku dal ktosi žiletky na tobogan.
Folklór nie sú len ženičky v krojoch, ľudová muzika a piesne v nárečí. Nezamrzol v 19. storočí. Takzvané urbánne legendy sú dnes predmetom skúmania etnológov a naša realita je ich plná.
Beata
Balogová
Šéfredaktorka
Tento článok sme nezamkli, ale potrebujeme vašu podporu.
Niektoré články nechávame odomknuté, aby mali úplne všetci prístup k dôležitým informáciám.
Prinášať ich môžeme aj vďaka našim predplatiteľom.
Vyskúšať predplatné
