Kúpeľňa je zamknutá a mama na ňu darmo klope. „Branko, Branko!“ Nikto sa však neozýva.
Vnútri sedí Braňo, ktorý bude neskôr známy ako člen punkrockovej Slobodnej Európy, v tom čase však ešte tínedžer.
Uprostred normalizačného sivého bezčasia patrí medzi tých, ktorých zasiahla vlna novej, dravej muziky nazvaná punk.
Je koniec 70. rokov, celá spoločnosť je uniformovaná, umlčaná a sovietski vojaci tu dočasne trčia už vyše desať rokov. Prednedávnom sa odohrala vulgárna kampaň proti chartistom, z rádia a televízie sa rinie znormalizovaná nuda a v base sedia umelci vinní iba tým, že chceli slobodne tvoriť.
Chlapec zamknutý v kúpeľni sa chystá na výjazd do mesta. Cez líce si prepichuje zicherku. Bolí to, ale pokračuje. Mama zatiaľ nervózne klope na dvere. Po chvíli z nich vychádza jej syn. Je z neho punker.
Som taký, aký ja chcem byť!
„Som taký, aký ja chcem byť - nemáte právo mi v tom zabrániť!“ spievala v lete 1989 punková skupina Davová psychóza.
Na tvrdej hudbe, nekompromisných postojoch a radikálnom imidži vyrástli tisíce ľudí, ktorí chceli fungovať mimo hlavného prúdu, dodnes poznajú naspamäť texty kapiel, heslá a slogany. Nečudo, ide o mladosť niekoľkých generácií.
Dnes sa táto mladosť stáva predmetom vedeckého bádania. Zabudnite na to, že historici skúmajú len Veľkú Moravu a Máriu Teréziu. Najnovšie si vybrali nezávislú kultúru.
