BRATISLAVA. Dekani fakúlt slovenských univerzít spísali otvorený list najvyšším predstaviteľom štátu, ktorým vyjadrujú svoj nesúhlas so znením zákona o pedagogických a odborných zamestnancoch.
Ako informovala predsedníčka Klubu dekanov SR Jarmila Kmeťová, dekani poukazujú na celkovú nekoncepčnosť zákona.
Zákon len prehĺbi problémy
„Súčasné znenie zákona podľa dekanov a širšej odbornej pedagogickej komunity vedie nielen k deprofesionalizácii učiteľskej profesie, ale aj k prehlbovaniu problémov slovenského regionálneho a vysokého školstva,“ konštatuje sa v liste.
Terminologická nejednotnosť a nejasnosť zákona je podľa nich indikátorom nesprávneho smerovania rozvoja školského systému.
Dekani odmietajú organizáciu ministerstva
Dekani nie sú spokojní s tým, že doplňujúce pedagogické štúdium môže podľa zákona, okrem školy, poskytovať aj organizácia zriadená ministerstvom školstva.
“Ako dekani fakúlt s učiteľskými študijnými programami sa domnievame, že aj atestačný proces učiteľov by mal byť v pôsobnosti vysokých škôl. Tak, ako to je v prípade atestácií lekárov.
„
„Dekani fakúlt zásadne odmietajú umožnenie poskytovania týchto druhov kvalifikačného vzdelávania iným inštitúciám, ako sú vysoké školy,“ zdôrazňujú dekani.
Okrem toho musia totiž podľa nich vysoké školy preukázať aj dostatočnú úroveň vedecko-výskumnej činnosti, ktorú organizácie zriadené ministerstvom, okrem SAV, spravidla systematicky nevykonávajú.
Diskriminácia pri kvalifikačnom príplatku
Dekani sa preto pýtajú, ako sú schopné zabezpečiť tieto atribúty aj organizácie zriadené ministerstvom, napríklad metodicko-pedagogické centrá.
Na školách by mali pracovať ľudia, ktorí chcú veci zlepšovať, tvrdí Sopko Čítajte Zo zákona o pedagógoch ďalej vyplýva, že odborným garantom rozširujúceho štúdia a doplňujúceho pedagogického štúdia je odborník s najmenej vedecko-pedagogickým titulom docent alebo umelecko-pedagogickým titulom docent v študijnom odbore, ktorý sa týka obsahu rozširujúceho štúdia.Z tohto znenia nie je podľa dekanov zrejmé, o aký študijný odbor ide.
Zákon taktiež rieši financovanie profesijného rozvoja. V tejto súvislosti vytýkajú dekani zákonu to, že učiteľ získa za učiteľskú kvalifikáciu príplatok.
Diskriminujú sa tým podľa nich ostatní učitelia, ktorí kvalifikáciu pre výučbu konkrétneho predmetu získali štúdiom na vysokej škole. Nespokojní sú taktiež s časťou zákona, ktorá je venovaná atestáciám. Podľa zákona môže atestáciu organizovať atestačná organizácia zriadená ministerstvom školstva.
„Ako dekani fakúlt s učiteľskými študijnými programami sa domnievame, že aj atestačný proces učiteľov by mal byť v pôsobnosti vysokých škôl. Tak, ako to je v prípade atestácií lekárov. Atestácia je štátne overenie profesijných kompetencií vymedzených profesijným štandardom,“ vysvetľujú dekani.
Apelujú preto na osobnosti, verejných činiteľov, na širokú odbornú, ale aj laickú verejnosť, aby rozumnou argumentáciou došlo k negovaniu tých častí zákona, ktorých znenie ohrozuje slovenské školstvo.
Vysoké školstvo ako jediný garant vzdelávania
Fakulty slovenských vysokých škôl chcú ako jediné inštitúcie naďalej niesť plnú zodpovednosť za vysokoškolskú prípravu učiteľov a byť odbornými garantmi a poskytovateľmi v procese ďalšieho vzdelávania učiteľov.
Dekani si v súčasnosti uvedomujú vysokú aktuálnosť potreby reformy školstva, riešenie negatívnych prvkov školského systému, medzi ktoré patrí aj pomerne vysoký počet neodborne vyučovaných predmetov. Riešenie, ktoré ponúka nový zákon, však nepovažujú za systémové riešenie.
„Ako dekani sme ochotní a pripravení plne vstúpiť do procesu tvorby takého zákona, ktorý bude smerovať k zvýšeniu kvality prípravy a vzdelávania učiteľov na Slovensku,“ vyzývajú v otvorenom liste.
Inkluzívne vzdelávanie naráža na problémy v spoločnosti Čítajte Pod list sa podpísalo 25 dekanov fakúlt slovenských univerzít. Adresovali ho prezidentke SR Zuzane Čaputovej, predsedovi Národnej rady SR Andrejovi Dankovi, predsedovi vlády SR Petrovi Pellegrinimu, ministerke školstva Martine Lubyovej, predsedovi Výboru Národnej rady SR pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport Ľubomírovi Petrákovi, vláde SR, poslancom Národnej rady SR, predsedovi Odborového zväzu pracovníkov školstva a vedy na Slovensku Pavlovi Ondekovi, prezidentovi Slovenskej komory učiteľov Vladimírovi Crmomanovi a zakladateľovi Komenského inštitútu Jurajovi Hipšovi.
Zákon o pedagogických a odborných zamestnancoch schválil parlament 2. apríla. Prezident ho vetoval s tým, že zákon nemá potrebnú kvalitu na to, aby sa stal funkčnou súčasťou vyváženého a stabilného právneho poriadku.
Zákonodarcovia prelomili veto prezidenta 10. mája. Podľa ministerstva školstva sa zákonom mení kreditový systém či prístup k atestáciám. Vychovávateľom sa tiež znížia úväzky o dve hodiny týždenne, posilní sa kariérové poradenstvo a zavedú sa opatrenia na ochranu učiteľov pred sociálno-patologickým správaním.
Proti zákonu protestovali desiatky učiteľov. Od 29. apríla do 7. mája každý deň hodinu stáli pred parlamentom. Zákon totiž podľa nich okliešťuje kreditový systém, ďalšie vzdelávanie učiteľa a je v rozpore so zákonom o celoživotnom vzdelávaní.
